SLIVNÍK: V chotári obce existuje osada Birc, ktorú písomný prameň v roku 1828 uvádza, ako samotu.

Slivník patrí medzi tie zemplínske obce, ktoré majú bohaté ložiská andezitu. Andezit, ktorý sa ťaží v lomoch, sa používa ako dlažobný, stavebný, štrkový a štetový kameň. Do rozsiahleho – bentonitového ložiska, hrubého niekoľko desiatok metrov, patria aj časti chotárov obcí Slivník, nižný Žipov, Kuzmice, Veľaty, Brezina a Byšta. V Slivníku vyviera alkalicko – muratická železito- bóritá uhličitá voda, ktorú možno zaradiť medzi minerálne pramene.

Archeologické prieskumy v chotári obce potvrdzujú jeho osídlenie už v mladšej dobe kamennej (neolit), ktorú je možné datovať v časovom rozmedzí 5 000 – 3 000 rokov pred našim letopočtom. Kontinuitu osídlenia tohto územia potvrdzujú aj nálezy zo staršej doby železnej ( Hallstatt), ako aj z mladšej doby rímskej.

Tento názov sa používal až do roku 1948, keď obec dostala súčasný názov Slivník. V maďarskej literatúre a prameňoch označujú Slivník ako Szilvásújfalu. Najvýznamnejším zemepánskym rodom, ktorému patrila prevažná časť majetku v obci do roku 1730 boli Ujfalussyovci. Od ich mena bol odvodený aj jeden z názvov obce Ujfaluba. Písomný prameň z roku 1598 uvádza majetkovú držbu Andreja, Františka, Gašpara, Jána a Ľudovíta Ujfalossyovcov. V druhej polovici 18. stor., presnejšie v roku 1774, získal rozhodujúci majetkový podiel v obci vplyvný rod Veeseyovcov. Na obyvateľstvo ťažko doľahli dôsledky protihabsburských povstaní v 17. storočí, keď obec bola niekoľkokrát spustošená predchádzajúcimi vojskami, najmä počas povstaní Imricha Thököliho a Františka II. Rákocziho. Mórové epidémie v roku 1663 a koncom prvého desaťročia 18. storočia vyľudnenie obce už iba dovŕšili. Potvrdzuje to súpis domov z roku 1715, podľa ktorého mala obec iba 7 opustených a 6 obývaných domácností.

Vyľudnený a spustošený Slivník bol v priebehu 18. storočia doosídlený počas slovenskej a ruthénskej kolonizácie obyvateľstvom zo severovýchodnej časti východného Slovenska (Uhorska), ktoré obsadzovala opustenú úrodnú pôdu v tejto lokalite.

V roku 1774 je uvedené majetkové vlastníctvo baróna Gabriela Splenyiho, grófa von Dernátha a baróna Vécseyho. Barón Ľudovít Vécsey mal v obci veľkostatok.

O priaznivých dôsledkoch slovenskej a ruthérskej kolonizácie nás presviedčajú štatistické údaje z roku 1787, podľa ktorých mal Slivník už 59 domov a 486 obyvateľov. Ešte presvedčivejšie ukazujú na rozmach obce štatistické výsledky z roku 1828, ktoré udávajú 73 domov a 549 obyvateľov.
Vývoj obce logicky poznačili cholerové epidémie v rokoch 1831 a 1873, ktorým podľahla časť po roľníckej revolte počas Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831.