SLEPČANY: Charakteristika obce

Erb obce

heraldika(PDF 4.1 MB)

Základná charakteristika

Okres – Zlaté Moravce
Kraj – Nitriansky
PSČ –  951 52
Telefónne smerové číslo – 037
Prvá písomná zmienka o obci – rok 1165
Nadmorská výška obce v m – 163
Celková výmera územia obce [m2] – 9 351 887

Počet obyvateľov k 31.12.2024 spolu – 840
Hustota obyvateľstva na km2 – 89,82

Geografia

Obec leží na Žitavskej pahorkatine a Pohronskej pahorkatine ako i na nive a terase rieky Žitavy má mierne zvlnený rovinný až pahorkatinný ráz, ktorého výškové rozpätie je 150-210 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 160m, čím sa obec Slepčany stáva najnižšie položenou obcou Horného Požitavia. Reliéf tvoria mladotreťohorné íly s pieskami, a s pokrovmi spraše, na ktorej sa vyvinuli hnedozeme. Riečne uloženiny sa nachádzajú na nive a terase, sú charakteristické nivnými pôdami. Ornú pôdu, ktorá je typická pre toto územie spestrujú remízky a vinice zaberajúce 13 ha. V katastri obce sa nachádza vodná nádrž.

História

Najstaršie osídlenie obce Slepčany siaha do začiatku neskorej doby kamennej – eneolitu. Svedčia o tom dve sídliská mladšej fázy lengyelskej kultúry. Prvé sa nachádza na v priestore dnešnej vodnej nádrže. Druhá sa nachádza na pravej terase rieky Žitavy. Z obdobia doby bronzovej sú známe sídliská z jej záverečnej etapy. Pravé bolo zistené pri vodnej nádrži a druhé pri ťažbe piesku na ostrohovitom výbežku nachádzajúcom sa juhovýchodne od obce. O osídlení v období mladšej doby železnej – laténskej svedčí keramika nájdená v intraviláne obce, kde je doložené i osídlenie v období sťahovania národov a vo včasnom stredoveku.

Prvá písomná zmienka o Slepčanoch je z roku 1165. Ostrihomskej kapitule pripadla obec v roku 1565. V neskoršom období bola obec viackrát spustošená nájazdmi Turkov (BÁTORA, 2002).

Flóra

Územie obce a jeho kataster patrí z fytogeografického hľadiska do panónskej flóry (Pannonicum arrabicum).
Potenciálnu prirodzenú vegetáciu by na danom území tvorili tzv. dubovo-hrabové lesy karpatské, teplomilné dúbravy a cerovo-dubové lesy s dominantným zastúpením dubov (Quercus), hrabov (Carpinus), javorov (Acer), na chladnejších miestach bukov (Fagus). Nivu Žitavy by pokrývali tzv. lužné lesy nížinné, v ktorých by boli zastúpené hlavne vŕby (Salix) a topole (Populus), na nivy ostatných menších tokov by sa viazali tzv. podhorské lužné lesy s jelšami (Alnus), jaseňmi (Fraxinus) a brestami (Ulmus).

Súčasný stav a druhové zloženie rastlinnej pokrývky je výsledkom dlhotrvajúcich zmien prírodných alebo vyvolaných činnosťou človeka (KOČICKÁ, 1998).

Fauna

Zoogeograficky patrí územie do panónskej oblasti, v rámci nej do juhoslovenského obvodu, dunajského okrsku (GAJDOŠ, 1989).

Charakteristickým biotopom na záujmovom územní je biotop lúk a polí a v rámci neho biotopy remízok. Tieto sú roztrúsené v agrocenózach a sa vyznačujú spravidla malou druhovou pestrosťou živočíšnych spoločenstiev. V porovnaní s lúčnymi sú chudobnejšie na druhy (GAJDOŠ, 1989).

Charakteristickými druhmi sú bažant obyčajný (Phasianus colchicus), jarabica poľná (Perdix perdix), prepelica poľná (Coturnix coturnix), hrdlička záhradná (Streptoptelia turtur), strakoš kolesár (Lanius minor), strakoš obyčajný (Lanius cristatus), mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus), oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), sýkorky (Parus), k vzácny druhom patrí kaňa popolavá (Circus pygargus). Z cicavcov sa ty vyskytuje zajac poľný (Lepus europeus), syseľ obyčajný (Citellus citellus), hraboš poľný (Microtus arvalis) (GAJDOŠ, 1989).