SLATVINA: O starobylosti obce svedčí až doposiaľ zachovaný románsko-gotický kostol z 13. storočia.

Obec Slatvina patrí k najstarším spišským obciam ako aj k najstarším obciam na Slovensku vôbec. V stredoveku sa spomína prvýkrát pod názvom ZEK, v listine uhorského kráľa Belu IV. zo dňa 8. Júla 1246. Keď maďarskí hraničiari v 12.storočí prevzali tento kraj v Slatvine mali ústredie: szek, stolicu, preto sa tunajší šľachtici menovali ´´ de Szék ´´.

V 14. – 15. storočí sa v početných listinách vyskytuje najviac v tvare ZEEK, SCEEK, ZYK, SZÉK, čo viedlo niektorých historikov, najmä maďarských, k presvedčeniu, že obec bola kedysi centrom /stolicou/ spišských kopijníkov, údajne maďarských strážcov hraníc. Hoci pôvod kopijníkov nie je doposiaľ presnejšie objasnený, niektoré indície svedčia o tom, že ide skôr o slovanské obyvateľstvo, ktorého pôvod je treba hľadať pravdepodobne na Gemeri.

Neskoršie sa v písomnostiach objavuje aj slovanský tvar názvu obce SZLATWIN / r. 1525/, ZLATHWINA /r.1545/ a od roku 1773 aj SLATVINA. Zemepánom obce bol do roku 1525 rod Žehrianských /Zsigray/ z neďalekej Žehry. po vymretí rodu obec pripadla Zápoľskovcom – vtedajším majiteľom Spišského hradu.

V rokoch 1531 – 1636 ho vlastnili Turzovci s krátkou prestávkou medzi rokmi 1545 – 1553, kedy sa hradu a majetkou násilne zmocnil Ondrej Bátory.