ŠINTAVA: Šintavské domínium ako súčasť Thurzovských majetkov, ktorých hodnota sa odhadovala na 2 000 000 zlatých.

Začiatkom 10. storočia Šintava predstavovala jeden z cieľov staromaďarských útočníkov. Znamená to, že Šintavský hrad, resp. hradisko existoval už pred príchodom Maďarov.

Zmienka o tom sa zachovala v Anonymovej kronike (bezmenný kronikár uhorského kráľa Bela III. z 13. storočia), kde sa v súvislosti s bojmi starých Maďarov pri Nitre píše o obsadzovaní strategicky dôležitých bodov, akým bol aj šintavský brod.

Anonymus napísal: “ … po dobytí Nitry vojvoda Arpád dobyl Šintavu (Stumtey), Hlohovec, Trenčín, Beckov a Banu pri Piešťanoch“. Staromaďari prevzali strážnu službu pri brode. Šintava sa stala hlavnou súčasťou obrannej línie.

Knieža Gejza v 10.storočí porozmiestňoval staromaďarské kmeňové vojská na strategicky dôležité miesta. Opevnil aj Šintavu a jeho syn, uhorský kráľ Štefan I. Svätý v 11. storočí tu zriadil pohraničný komitát, t.j. druh kráľovskej župy. Na jej čele stáli komesi z radov veľmožov, ktorí hrad nevlastnili ale len spravovali.

Aj v Kronike Slovenska z roku 1998 sa Šintava spomína v súvislosti s pohraničnými komitátmi, ktoré mali vojenské poslanie. Šintava bola jedným zo šiestich hradných komitátov.

Plavby po Váhu

Za dlhé stáročia existencie hradu a obce sa vyskytovali viaceré varianty ich názvu. Hoci prvá zmienka o hrade je z roku 1042, najstarším zachovaným názvom hradu je názov „Sempte“, spomínaný v listine z roku 1074 popisujúcej trasu nemeckého cisára Henricha IV., ktorý v spore o uhorský trón podporil Šalamúna, syna uhorského kráľa Ondreja I., proti kniežaťu Gejzovi, ktorý sídlil v Nitre.