RIEČKA: Hostina 555 výročie

Riečka patrí k tým obciam, ktoré vznikli a vyvíjali sa v kontexte so spoločenskými, historickými procesmi v regióne. Vzhľadom na svoju polohu vždy existovala akoby na okraji diana a jej prítomnosť v dejinách bola celé desaťročia anonymná, avšak historicky zmysluplná. Listinou z roku 1255 kráľ Belo IV. obdaroval Banskú Bystricu veľkými právami a výsadami, najmä pre banícky priemysel. Banská Bystrica sa predstavuje už ako hotové a zriadené mesto, ktoré sa stalo hlavným centrom baníckeho priemyslu. V banských podnikoch sa pri ťažbe spotrebúvalo i veľa dreva. Môžeme predpokladať, že aj riečanská dolina bola dodávateľom dreva. V priestoroch Riečky teda mohli žiť ľudia na stanovištiach, v kolibách, ako lesní robotníci. V roku 1359 sa objavuje Riečka v listinách mesta Banskej Bystrice, kde vystupuje pod názvom Zvolenská Riečka. Historickú oporu nemala oslava 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci (r. 1228), ktorá sa konala 2.-3.9.1978 – išlo o mýlne stotožnenie Riečky s rovnomennou lokalitou z písomného prameňa, ktorý sa dotýkal celkom iného regiónu. Ako riadna obec bola založená neskoršie v XV. storočí v súvislosti s rozvojom baníctva a hutníctva.

Prvá písomná zmienka o obci Riečka je z 26. mája 1455. Štefan Jung si v zmienke dáva do zálohu dom na námestí (v Banskej Bystrici), majer a dediny Kostiviarsku, Jakub, Uľanku a Riečku (písaná ako RACZKA). Jungovci boli bohatou, váženou rodinou. ktorá bola prítomná v rozhodujúcich orgánoch mestskej samosprávy.

V r. 1466 Štefan Jung predal svoj majetok Jánovi Ernstovi a kráľovskému komorníkovi Jánovi Thurzovi. Ernstovci nemali záujem o banskobystrické majetky. Ján Ernst ho dal do prenájmu na 22 rokov Jánovi Thurzovi a potom na 5 rokov Alexejovi Thurzovi. Podľa listiny z roku 1473 uhorský kráľ Matej Korvín daroval Riečku (RECHKA) matke Jána Korvína, Barbare.

Posledná zmienka o Riečke (RECZKA) je z obdobia pred baníckym povstaním z 25. augusta 1522. Podľa nej Eva, vdova po Ondrejovi Jungovi odstupuje Jánovi Ernstovi svoje majetkové práva v Banskej Bystrici.

Reformovaný kostol v Riečke

Veľmi závažné informácie o počiatku Riečky sú zachytené v dokumente z 13.3.1466 o tom, že Riečka od nepamäti (t.j. pamäť jednej generácie – zhruba 100 rokov) patrila k „domu Karlovcov“. Karlovci boli veľmi zámožným a váženým meštianskym rodom. Niet dokladov o dedení, o získaní majetku kúpou. Karlovci mohli prísť k majetku v čase, keď nebol „obsadený “ potenciál regiónu. Tieto skutočnosti oprávňujú posunúť počiatky Riečky do druhej polovice 13. storočia a konštatovať, že patrí k najstarším obciam.

Riečka putovala zo zálohy, do vlastníctva a prenájmu až sa stala vlastníctvom Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a po nej eráru banskej komory. Komora sa zaoberala štátnou správou baní, hút, lesov a iných nehnuteľností.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie [r. kat. farský]

Veľký a dotiaľ nevídaný rozvoj baníctva sa pripisuje tomu, že si Ján Thurzo z Krakova získal od kráľa Vladislava II. (1496) povolenie na stavanie taviarní. Celé okolie Banskej Bystrice malo teda banícky charakter. Podľa „limitácie“ (ustanovenia vrchnosti) komory mali a vykonávali rôzne povinnosti : vozili meď, rudu, „trojáky“, uhlie, striebro, olovo, drevo, ale aj kosili lúky, sušilo sa seno, chodilo sa hrabať, chodilo sa na osobné služby do komorského domu. V tomto období v Riečke žili dve majoritné skupiny obyvateľov živiace sa buď železiarskou (napr. dom Jána Trnavského, Jána Havrla….), alebo gazdovskou prácou (napr. dom Jána Dlhoša, Mateja Speváka…).

Hostina 555 výročie