RICHVALD: Poloha obce

Spomienka na 50. výročie znovuzaloženia cirkevného zboru, túžba po samostatnom cirkevnom zbore, po spoločenstve s Kristom, po svojom duchovnom pastierovi kladie dnešným veriacim vážnu otázku: Chýba ti dnes tvoj cirkevný zbor? Tvoj kostol? Služby Božie? Chýba ti tvoj farár? Vieš žiť bez cirkvi, bez kostola, bez služieb Božích, bez farára a predovšetkým bez Krista? Je to veľká otázka a výzva pre nás všetkých.

Keď sa pred 2 rokmi oslavovalo 500. rokov reformácie v Nemecku vznikla diskusia či je dobré oslavovať rozdelenie cirkvi. Každé delenie môže mať dobré ale i zlé motivácie, môže viesť k požehnaniu ale i k úpadku. Veríme, že to reformačné rozdelenie vychádzalo z úprimnej snahy našich reformátorov o návrat k Písmu, očistenie cirkvi od bludných náuk a duchovného i morálneho úpadku.

Aj v Richvalde je tento rok jubilejným rokom znovuzaloženia cirkevného zboru, jeho oddelenia sa od vtedajšieho bardejovského cirkevného zboru. Delenie spred 50. rokov nemalo zlú motiváciu, veď je prirodzené, že vtedajší veľký bardejovský cirkevný zbor bol rozsiahly a jeden farár ho nezvládal duchovne, pastorálne a bohoslužobne zaopatriť.

V Richvalde vznikol samostatný cirkevný zbor ďaleko skôr ako pred 50. rokmi, pomerne krátko po rozšírení reformácie sa do vtedajšieho Uhorska. Poddanská obec mesta Bardejov veľmi skoro prijala reformačné myšlienky. Po protireformácii sa však richvaldský cirkevný zbor stal na mnohé roky súčasťou bardejovského cirkevného zboru. Napriek protireformácii ostal Richvald evanjelickou obcou. Časom si veriaci postavili evanjelickú školu, ktorá bola zároveň aj bohoslužobným miestom, kde nepravidelne prichádzal slúžiť bardejovský evanjelický farár. Už rok 1907 ukázal na životaschopnosť richvaldskej fílie, keď si veriaci postavili na mieste panského sypanca svoj chrám Boží a posvätili ho v najbližšiu nedeľu po Bartolomejovi. Odvtedy svätia v Richvalde Pamiatku posvätenia chrámu vždy v najbližšiu nedeľu po Bartolomejovi.

Richvaldskí veriaci už mali svoj chrám, do ktorého prichádzali slúžiť mnohí farári z Bardejova a v prípade ich neprítomnosti ich zastupovali evanjelickí učitelia a kantori čítanými službami Božími. Dávna túžba richvaldských evanjelikov mať svojho duchovného pastiera i svoj vlastný cirkevný zbor sa naplnila až o pár rokov neskôr a to v roku 1969 za účinkovania brata farára Jána Mišáka. V spolupráci s filiálnym presbyterstvom získal od cirkevnej i štátnej vrchnosti súhlas k zriadeniu samostatného richvaldského cirkevného zboru. Úspešné bolo aj pozvanie betliarského zborového farára Ondreja Hrušku, ktorý sa stal prvým zborovým farárom. Prvým zborovým dozorcom sa stáva Ján Hruška, syn zborového farára, námestným zborovým dozorcom Ján Hankovský, kantorom Ján Šellong, kurátormi Ján Hankovský a Juraj Šellong, kostolníkmi Juraj Vanta a Ondrej Sobek a ďalší členovia presbyterstva, medzi ktorými boli i 2 ženy, čo na tú dobu bolo zriedkavé.  50. rokov samostatnosti ukázalo, že Richvald je životaschopným cirkevným zborom. Posledne sa to ukázalo aj pri stavbe nového chrámu Božieho pred 19 rokmi.

Vďačnosť za Božiu milosť a vedenie počas 50. rokov existencie cirkevného zboru si v Richvalde pripomenuli na slávnostných službách Božích na Kajúcu nedeľu a zároveň Pamiatku posvätenia chrámu dňa  26. 8. 2019. Slávnostným kazateľom bol generálny biskup ECAV na Slovensku Ivan Eľko, ktorý zároveň posvätil nový krčah na víno k Večeri Pánovej s Lutherovou ružou. Brat biskup pripomenul na základe života starozmluvného Jákoba aké je dôležité v svojom osobnom, rodinnom i zborom živote stavať a mať svoj Bétel – miesta Božej moci a milosti, ku ktorým sa na ceste viery môžem vracať. Pripomenul aj cirkevnému zboru jeho miesta vďačnosti a Božieho konania. Zároveň odhalil pamätnú tabuľu na prvého zborového farára Ondreja Hrušku spolu s jeho pravnukom. Symbolicky pre cirkevný zbor to bol prvý farár a pre brata farára posledný cirkevný zbor, z ktorého s podlomeným zdravím odišiel do dôchodku do Kladzian, kde je pochovaný.

Na slávnosti slúžili bratia farári z okolitých cirkevných zborov, ktorí tvorili kedysi spoločný bardejovský cirkevný zbor Ján Velebír a Jaroslav Majer. Za bývalú bardejovskú matkocirkev sa prihovoril Ján Velebír a spolu so zborovým dozorcom Jaroslavom Foľtom odovzdali symbolický knižný dar Bardejovský katechizmus ako i zbierku cirkevného zboru. Liturgiou a príhovorom poslúžil bývalý richvaldský zborový farár Štefan Marinko ako aj brat farár Ján Gdovin, ktorý prišiel bývať na dôchodok do cirkevného zboru a ktorého krstil a sobášil práve brat farár Ondrej Hruška. Za cirkevný zbor privítala a pozdravila hostí i domácich zborová dozorkyňa Anna Foľtová. Domáci zborový farár Marek Cingeľ pred odhalením pamätnej tabule predniesol krátku históriu vzniku cirkevného zboru. Za obec Richvald slávnostné zhromaždenie pozdravila jej starostka Zuzana Germanová. Hudobnú zložku slávnosti tvorila kantorská služba sestry kaplánky Ľubice Gdovinovej, zborového spevokolu, detského spevokolu Klasy ako i pieseň Pie Jesu v podaní prvej pokrstenej v novom cirkevnom zbore Viery Vaškovej – Germanovej.

Poloha obce

Obec Richvald sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, na území horného Šariša, 10 km juhozápadne od Bardejova. Administratívne patrí do okresu Bardejov a do Prešovského kraja (predtým bola súčasťou Východoslovenského kraja).

Chotár, katastrálne územie obce, sa rozprestiera v severnej časti Bartošovskej kotliny, na hranici Čergovského pohoria a Ondavskej vrchoviny ako časti Nízkych Beskýd, v pramennej oblasti viacerých prítokov Richvaldského potoka, ktorý na juhu vteká do Šibskej vody. S rozlohou 2188 ha patrí medzi najväčšie oblasti. Na severe hraničí s katastrami Mokroluhu a Rokytova, na severozápade a západe Krivého, Bogliarky a Krížov, na juhu a juhovýchode Hervartova a Kľušova a na východe Bardejova a jeho miestnej časti Mihaľov.

Nadmorská výška richvaldského katastra sa pohybuje v intervale 327 – 840 m, pričom samotná obec je približne vo výške 375 m. Územie obce je svahovité, stúpa od Richvaldského potoka s kótou 360 m n.m. smerom na sever po kótu 390 m n.m. výraznejšie terénne zlomy sú v dolinách prítokov Richvaldského potoka a na terasách južne od zastavaného územia. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch katastrálneho územia v severovýchodnej časti a výrazne členitý hornatý na juhozápade tvorí z geologického hľadiska treťohorný flyš. Súvislý les s výskytom jedle, borovice, brezy a buka sa nachádza hlavne v juhozápadnej a severovýchodnej časti. V lokalite „Bartkaňa“ rástol kedysi aj vzácny tis.

Dávnejšie v minulosti na celom tomto území dominovali lesy, čo sa neskôr odrazilo i v samotnom názve obce (Richvald / Reichwald – z nemeckého slova vo význame „bohatý les“). V dôsledku hospodárskych aktivít človeka boli tieto lesy na mnohých miestach vyklčované a premenené na ornú pôdu, lúky a pasienky. Flóra územia sa tým následne obohatila o lúčne a pasienkové druhy rastlín a o druhy sprevádzajúce poľnohospodárske kultúry a ľudské sídla. Podľa posledného sčítania obyvateľov mala obec 1004 obyvateľov a 235 obytných domov.

Z hľadiska klimatických podmienok spadá kataster obce do klimatickej oblasti mierne teplej až mierne chladnej, mierne vlhkej a s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota v Richvalde je 8,4ºC, teplota v januári je –5,5ºC, teplota v júli 18ºC. Priemerný úhrn zrážok predstavuje 700 až 720 mm. Najbohatšie mesiace na zrážky sú júl a august, najchudobnejšie február a marec.