REMENINY: Obec Remeniny má bohatú históriu

Obec Remeniny má bohatú históriu, doloženú od roku 1356 ako Remenynpataka, patrila šľachticom z Rozhanoviec, vyvíjala sa na zákupnom práve a zažila migráciu obyvateľov, najmä v 19. storočí, pričom jej obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lesníctvu a chovu dobytka, a počas SNP bola aktívna a ocenená.

Zväčša lesnaté územie východne od Tople po Kobylnický potok bolo majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava. Svedčí o tom listina kráľa Karola Róberta z roku 1327. Na časti tohto územia vzniklo pravdepodobne v 2. štvrtine 14. storočia remeninské sídlisko, o ktorom je prvý doklad z roku 1356. 

V 14. – 16. storočí dedinu zapisovali do písomností postupne pod názvom Remenyn, v 15. – 16. storočí aj v zmysle Veľký Remenin a Malý Remenin, v 16. storočí aj Remenik. Prvotný názov Remenin bol pravdepodobne totožný s prezývkou prvého miestneho šoltýsa.

Po sídliskovom aj administratívnom spojení oboch dedín, čo sa udialo v 16. storočí, vznikol ľudový názov Remeniny.

Penzióny v Remeninách

Vzhľadom na vývoj osídlenia priľahlého okolia aj na právny vývin Remenín v stredoveku predpokladáme, že Remeniny vznikli v prvej polovici 14. storočia za účasti šoltýsov a usadlíkov podľa zákupného práva. V oboch dedinách pôsobili šoltýsi v 15. storočí a zaiste aj v 16. storočí.

Obe dediny boli v 14. – 17. storočí postupne majetkovou súčasťou hradného panstva Čičava, Vranov a Skrabské.

V Malom Remenine hospodárili v roku 1493 tri sedliacke domácnosti, pričom pozemky po 7 domácnostiach a usadlostiach boli opustené. Vo Veľkom Remenine vtedy hospodárilo 5 sedliackych domácností a opustených usadlostí bolo 6. V roku 1550 tam hospodárilo 13 sedliackych domácností. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 10 poddanských domov a zaiste aj dom šoltýsa. V dedine bol aj pravoslávny kostol a dom farára.

Na prelome 16. a 17. storočia boli Remeniny stredne veľkou dedinou s rusínskym, poddanským aj farským obyvateľstvom. Takou zostali aj v prvej polovici 17. storočia. V druhej polovici 17. storočia, prípadne aj začiatkom 18. storočia poddaných pribúdalo. V rokoch 1715 a 1720 žilo v Remeninách postupne 16 a 17 poddanských domácností. K dedine patril aj mlyn. 

Židovský cintorín v Remeninách

(Uličný Ferdinand, 2001. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Zemplínska spoločnosť. Michalovce. s. 424-425. ISBN 8096857916).

Do roku 1848 patrilo územie obce Remeniny do Zemplínskej stolice. Následne počas územnej organizácie v rokoch 1850-1860 patrilo katastrálne územie obce do Zemplínskej župy. V roku 1882 sa obec stala súčasťou Šarišskej župy. Zmenami v územnej organizácii v roku 1923 sa obec stala súčasťou Košickej župy a okresu Giraltovce. V roku 1960 došlo k zníženiu počtu okresov na území Československej republiky, tým pádom bola obec Remeniny pričlenená k okresu Prešov. Opätovným zriadením okresu Vranov nad Topľou v roku 1968 sa obec definitívne stala jeho súčasťou.

Obyvatelia v obci sa v minulosti zaoberali rôznymi činnosťami. K najrozšírenejším patrili poľnohospodárstvo, chov dobytka, ťažba a sťahovanie dreva z okolitých lesov a pálenie drevného uhlia. V dvadsiatych rokoch 20. storočia fungoval v obci Remeniny vodný mlyn na mletie múky. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol ale kvôli plánovanej novej zástavby v obci zbúraný.