PUCOV: V 80. rokoch 17. storočia sa osada dostala do veľmi biedneho stavu. Spôsobila to neúroda a strata dobytka, ktorý čiastočne odviedli kuruci.

Najstaršou písomnou zmienkou o Orave je listina Bela IV. z roku 1265, ktorá upravovala povinnosti a výsady káľovských poddaných Liptova.

Prvé dediny na Orave, ktoré boli kráľovským majetkom, vznikali na domácom zvykovom práve. Roku 1351 sa pri popise hraníc medzi vyšnokubínskymi a jasenovskými zemanmi spomína potok Pucov. Ďalšia zmienka, ktorá sa dotýka územia dnešného Pucova, je z roku 1355.

V roku 1369 sa v listine kráľa Ľudovíta, povoľujúcej vyklčovanie lesa v okolí dnešných Leštín, uvádza les z oboch strán potokov „Puczo et Kolbin“. Osada tu ešte nebola. Pucovčania začali domy stavať v hustých lesoch, miesto pluhu používali motyky.

Obec bola založená až v roku 1550 počas valaskej kolonizácie. Názov potoka i dediny patrí do skupiny slova púť, pútec – cesta, chodník. Názov obce pochádza od mena potoka Pucov. Ponad potok sa tiahol hrebeň, ktorým viedla starodávna cesta z Liptovského starohradu do Oravského zámku.

V roku 1550 Henrik Krížovský, prefekt Oravského zámku pre novozaloženú osadu Pucov odňal polia a inú pôdu poddaným zo Bzín. Podľa daňových súpisov mal Pucov v rokoch 1564 – 1565 1 raľu, v roku 1566 už 4 rale. V roku 1574 sa Pucov uvádza ako valaská dedina patriaca vdove Františka Thurzu Kataríne Zrínskej.

V roku 1575 sa spomína Michal Puczvoský ako člen valaského súdu. V roku 1590 stanovil Juraj Thurzo hranice medzi Bzinami a Pucovom, o čom vydal listinu. Podľa vizitácie E. Lányiho roku 1611 patril Pucov k fare v Dolnom Kubíne.

V roku 1619 bol v Pucove šoltýsom Andrej. V tom čase žilo v obci 11 sedliakov a 10 inqiulínov.

Kostol svätého Ondreja