PROSAČOV: JAROSLAV DAVID - Starosta obce

Naša obec leží na južnom úpätí Nízkych Beskýd v doline pravostranného prítoku Voľanského potoka. Nadmorská výška v strede obce je 190 m n. m. a v chotári 180-419 m n. m. Mierne zvlnený povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma a treťohorný flyš.

Pôvodné sídlo založil pravdepodobne šoltýs s usadlíkmi v prvej polovici 14. storočia na základe nemeckého zákupného práva, na základe ktorého poskytli zemepáni Rozgoňovci osadníkom na desať rokov rozličné zvýhodnenia a daňové úľavy.  Obec je prvý krát písomne doložená v roku 1363 ako Prozath. Neskôr  Prozachov( 1410), Prosaczow(1773), Prossacz(1786), Prosáčov (1920), Prosačov (1927); po maďarsky Proszács,Porsácz.

Prvotný názov Prosač obec získala na základe mena prvého šoltýsa. Jazyková mladšieho tvaru Prosačov svedčí, že názov vznikol v slovenskom prostredí.

Od 14. do 17. storočia bol Prosačov postupne majetkovou súčasťou panstiev Čičava, Vranov a Skrabské.  V 17.storočí patrila obec rodine grófa Suľovského. V Prosačove v roku 1550 hospodárila domácnosť šoltýsa a len dve sedliacke domácnosti. Aj tie sa čoskoro odsťahovali alebo vymreli a sídlo spustlo.

Ukážka videa z rómskej osady Prosačov

Obnovili ho noví usadlíci v 70. rokoch16.storočia. Nových sedliakov v roku 1582 zdanili od jednej porty. Sídlo malo v roku 1600 obývaných 6 poddanských domov a aj dom šoltýsa.

Na prelome 16. a 17. storočia bol Prosačov malou dedinou. V prvej polovici 17. storočia miestne poddanské domácnosti chudobneli. V roku 1610 želiarov zdanili od pol porty, v roku 1635 sedliakov aj želiarov spolu zdanili od štvrť a osminy porty. V druhej polovici 17. storočia bol Prosačov stredne veľkou dedinou.

Začiatkom 18. storočia sa zhoršili hospodárske pomery v tejto oblasti, prebiehalo na tomto území protihabsburské povstanie Františka II. Rakociho.

Poznámka: text čerpaný z brožúrky autora Petra Šafranka – 650 rokov Jubilujúce obce (Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou 2013)