PRÍSPEVOK: RAŠI: Parlamentný poriadok a etický kódex, a čas na reštartovanie vzťahov medzi SR a ČR

Poznámka

Politická stabilita a sociálna neposlušnosť existujú v dynamickom, často protichodnom vzťahu, kde politická stabilita predstavuje poriadok a kontinuitu a sociálna neposlušnosť pôsobí ako výzva voči vnímaným nespravodlivostiam v rámci tohto poriadku. Tento koncept je veľmi ťažké argumentovať. To je dôvod, prečo ho používajú revolucionári.

Parlamentná neposlušnosť sa vzťahuje na konanie zákonodarcov alebo občanov, ktorí porušujú parlamentné pravidlá, nariadenia alebo zákony, často na protest alebo ovplyvňovanie politiky. Tradičná občianska neposlušnosť niekedy dokonca spochybňuje rozhodnutia medzinárodných súdov alebo pôsobí ako forma politického odporu v rámci legislatívneho procesu alebo proti nemu. Takáto taktika poslancov nie je náhodna, ale premyslená stratégia, a jej účelom je ovplyvniť verejnú mienku vo svoj prospech. V podstate takáto politická skupina demonštruje verejnosti svoju neposlušnosť – lebo podľa ich presvedčenia vláda je slabá, skorumpovaná, neschopná, a ľudia sa jej musia zbaviť. Keď sa takýto proces spustí, je načase venovať tomu veľmi vážnu pozornosť.

Opakujeme, bolo by veľmi mylné myslieť si, že ide o „divadlo“ jedného nestabilného poslanca. Ktokoľvek to hovorí, mal by sa naozaj poradiť s odborníkmi v tejto veľmi špecializovanej oblasti. Nestačí sa len pozrieť na tabuľku preferencií politických strán, ale analyzovať aj politické správanie takejto skupiny za posledné desaťročie, a konkrétne ich pôvod. Ide o dobre koordinované úsilie na prevzatie moci vonkajšími záujmovými skupinami v krajine.

Ak niekto okolo vás tvrdí opak, treba zbystriť pozornosť. Toto nie je čas na polovičné opatrenia.

Príklad dvoch otázok verejnej mienky, na ktoré už všetci dopredu poznáme odpoveď . A vieme aj to, že výsledky nemajú žiadnu analytickú, alebo spoločenskú hodnotu.

a) Ste za to, aby poslanci v parlamente nepili alkohol? Všetci pravdepodobne vieme predpovedať výsledok tejto otázky.

b) Súhlasíte s tým, že vajcia by mali stáť menej? Všetci pravdepodobne vieme predpovedať výsledok tejto otázky.

Skutočnou otázkou je, prečo si niekto objednáva prieskum verejnej mienky s takýmito otázkami.

Odpoveď je jednoduchá. Okrem iných benefitov, ak by len malé percento populácie prehltlo výsledky takejto verejnej mienky, bol by to úspech pre objednávateľa prieskumu. S každým takýmto „úspechom“ priťahuje ku svojej volebnej základni stále viac a viac voličov. Takže v tom prípade sa pravdepodobne nejedná o hlupáka.

Na druhej strane by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, čo predstavuje legitímnu volebnú kampaň a čo nie.

Toho, čoho sme svedkami, nie je podľa nášho názoru legitímny demokratický proces parlamentnej opozície, ale dobre koordinovaná politická kampaň počas celého volebného obdobia, včítane všetkých verejných demonštrácii a protestov proti legitímne zvolenej koaličnej vláde.