PRÍSPEVOK: 6. september 1990 a 1. január 1993

Dňa 6. septembra 1990 Slovenská národná rada, ako súčasť Československého štátneho usporiadania, prijala “Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.” Tento zákon nielenže delegoval obrovské právomoce na občanov, ale taktiež určil smer štátneho usporiadania Slovenskej republiky. A to je nemalá vec.

Dňa 1. januára 1993 po rozpade Československa (bývalý federatívny štvorstupňový štát), čo sa udialo úderom polnoci 31. decembra 1992, vznikla Slovenská republika ako samostatný a suverénny, trojstupňový, decentralizovaný štát – unikát v Európe. Tento proces bol výsledkom rokovaní politických špičiek, predovšetkým Vladimíra Mečiara (HZDS) a Václava Klausa (ODS). Vznik Slovenskej republiky je dodnes pripomínaný ako štátny sviatok (Deň vzniku Slovenskej republiky).

Nie je našim úmyslom citovať každú časť zákona o obecnom zriadení, ale je dôležité poukázať na štartovaciu čiaru, ktorá má byť jasne známa každému občanovi Slovenska. Nasledovné riadky “nie sú právny výklad”, ale 1:1 citát zákona, ktorý určuje smer a cestu pre občanov SR. Tento údaj by mal vedieť každý obyvateľ Slovenskej republiky – mladý, či starý.

PRVÁ ČASŤ: POSTAVENIE OBCÍ

§ 1 – Základné ustanovenie

(1) Obec je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky; združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami (§ 7).

(2) Ukladať obci povinnosti alebo zasahovať do jej oprávnení možno len zákonom.

(3) Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.

… atď.

Žiaľ, presne to, čo malo a má robiť Slovensko v Európe jedinečné, bolo od samého začiatku podkopávané ľuďmi, ktorí to robili buď z neznalosti, hlúposti, alebo zámerne. Škody sú viditeľne. V súčasnej podobe dosiahnutie stavu “vladnúcej rovnováhy” môže trvať ďalších 35 – 70 rokov. Ak však krajinu prevezme politická strana, ktorá podlieha vonkajším / zahraničným záujmovým skupinám – slovenské historické dedičstvo sa pravdepodobne navždy stratí. Presne tak, ako sa to deje na “Ukrajine”.

Na pochopenie toho, čo v skutočnosti na Slovensku máme, by mali dostatočne vysvetliť nasledovné riadky tohto príspevku.

Nasledujúca štatistika musí byť videná v správnom kontexte.

Približne 54 % obyvateľstva Slovenska žije v mestách (obce – Zákon č. 369/1990 Zb.) a približne 46 % obyvateľstva žije v dedinách a vidieckych oblastiach – čo znamená, že 100% slovenského obyvateľstva žije v obciach podliehajúcich svojej vlastnej samospráve. Údaje sú správne, ale ak ich vnímame z “centralistického pohľadu”, tak v tom prípade sú totálne zavádzajúce a deštruktívne pre akúkoľvek národnú volebnú stratégiu obhajcov “terajšieho štátneho usporiadania”. Akosi sa zabúda, že mestá sú taktiež “obce”, a sú pod zákonnym vplyvom miestnych samospráv a nie štruktúr bývalých “národných výborov” štátnej správy. To znamená, že 100% majetkových, obchodných a životných záujmov slovenského obyvateľstva je priamo spojených s funkčnosťou samospráv tak ako v USA a v Kanade, a nie štátnou správou.

Kanada je “Parlamentná monarchia” – Decentralizovaný štvorstupňový štát

Kanadský parlament vytvára iba malý počet federálnych zákonov, ale provincie, župy a mestá/obce tvoria približne 87,8% zákonov. Z tohto dôvodu, ústavná istota pre Kanaďanov je garantovaná na približne 99 %.

USA je “Ústavná republika” – Decentralizovaný štvorstupňový štát

Ústava USA je nadovšetko a garantuje samosprávam a jednotlivým štátom, ako sú napríklad štáty Arizona, Texas, N,Y, Kalifornia, atď., ich vlastné sebaurčovanie. Za posledné roky je obrovský tlak globalistov docieliť v USA ústavné zmeny v prospech centralizácie.

Bohužiaľ, čo väčšina ľudí v centralistických krajinách sveta, včítane Európanov nechápe je to, že životy Američanov sa riadia približne 51,6% samosprávnymi zákonmi, a približne 48,4% štátnymi zákonmi, ako sú napríklad štáty Arizona, Texas, N,Y, Kalifornia, atď. Federálne zákony sú navyše a vo väčšine prípadov spojené so zahraničnou politikou USA. Američania vo všeobecnosti dôverujú viac svojim miestnym samosprávam a samosprávnym zákonom. Samosprávne zákony sa týkajú takmer všetkého od dopravy po vzdelávanie, dane a komunitné služby, atď.

Čo sa týka USA a Kanady v porovnanís EÚ, tieto systémy sú o 180 stupňov od seba odlišné.

Ako sme už uviedli, USA, Kanada a Slovenská republika sú decentralizavané štátne celky, a momentálne aj Maďarsko si upravuje zákony týmto smerom, t. j. totálnu decentralizáciu štátneho územného usporiadania.

Nezáležiac na tom, kto čo tvrdí o USA, Kanade, a o Slovensku, tieto krajiny najviac dodržiavajú demokratické princípy, čiže sú na najvyššej demokratickej úrovni. Pre globalistov je to niečo také, ako svätená voda pre upírov.

EÚ je centrálny aparát s piatym stupňom …

EÚ má “piaty najvyšší vládnuci stupeň – Európska komisia” administratívneho systému riadenia nad členskými štátmi. Cieľom Európskej komisie je totálna centralizácia členských štátov a čiastočné vytvorenie jedného prvku globalistického aparátu. Toto nie je žiadna konšpiračná teória, ale skutočný stav, ktorý je zakorenený v Ústave EÚ a v bilaterálnych zmluvách medzi EÚ a jednotlivými členskými štátmi. Zmeny, ktoré EÚ presadzuje a uplatňuje sú zreteľne viditeľné zo všetkých strán.

Nebezpečenstvo pre udržanie status quo pre Slovensko vzniká vtedy, keď politické strany začnú byť „spolitizované (weaponized)”, tak, že ťahajú štát dvoma opačnými smermi, ako sa to teraz deje v USA. V tomto špinavom procese globalisti a zahraničné záujmove skupiny hrajú kľúčovú úlohu.

Na Slovensku sme si zvolili svoj smer pred 35 rokmi. Sme názoru, že stojí za to držať sa nášho demokratického “národného smeru.” Prečo? Negatívne dôsledky sú jasné. Je to ohrozenie a potenciálny zánik našej národnej identity, po ktorej by jednoznačne prišiel deň – “a my, ako keby sme tu nikdy neboli.” Ak o tom niekto pochybuje, nemusí ísť ďaleko, aby sa presvedčil, že je to tak. Ukrajina je dobrý príklad.

Japonci majú jedno veľmi zaujímavé príslovie: „Berieme si dobro z celého sveta, potom si ho osvojíme a nazveme ho svojím.“

Bohužiaľ niektorí ľudia na Slovensku často analyzujú to, čo je dobré, a potom sa to “často” snažia zbagatelizovať, pretože buď to nevyšlo z ich hlavy, alebo nemôžu na tom osobne skapitalizovať. Volá sa to ješitnosť. A ješitnosť je ľudská vlastnosť, ktorá sa prejavuje prehnanou snahou o sebauspokojenie, obdiv a uznanie, zdôrazňovaním vlastných predností a citlivosťou na kritiku, často maskuje vnútornú neistotu, za cenu logiky. V slovenčine sa považuje za prevzaté slovo z češtiny, ktoré sa dá nahradiť výrazmi ako márnomyseľnosť, samoľúbosť alebo marnivosť, opisujúc prehnané sebauznanie, túžbu po sláve a neschopnosť vidieť vlastné chyby. Táto slabosť v politickej kultúre akéhokoľvek štátu, je strategickou zbraňou (pákou) v rukách domácich a zahraničných záujmových skupín. Z optimistickeho hľadiska, Slováci sa prebúdzajú a začínajú vnímať plaziacu sa hrozbu.

Preferencie politických strán 2025

Prajeme Vám veselé Vianoce a šťastný Nový rok!

SlovenskoVeciVerejne.com