PRIETRŽ: Husitské opevnenie v Prietrži


Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1262 pod názvom PETRUS, jej chotár bol osídlený v neolite, našlo sa tu osídlenie i pohrebisko z obdobia Veľkej Moravy.

Prietrž patrila do Holíčskeho panstva, neskôr hradu Branč. Zemepáni tu boli Amadeovci, Nyáryovci, Majhényovci, Jaszenákovci, Nozdrovickí a ďalší. Susedstvo s Moravou a Čechmi sa premieta do rannej histórie našej obce. Po roku 1415 sa územie okolo Senice kontaktuje s husitským hnutím a jeho myšlienkami. Husitské vojská niekoľkokrát prechádzali cez Senicu a Skalicu z Čiech na Slovensko a späť. Víťazstvo cisára nad českými stavmi na Bielej Hore v roku 1621 znamenalo začiatok krutého prenasledovania protestantov na Morave a v Čechách a tak zahnalo mnohých do ťažko prístupných jarkov a výmoľov nášho chotára. To prinieslo so sebou upevnenie protestantizmu a rozvoj remesiel. Protestantizmus sa šíril hlavne tam, kde zemepáni túto vieru prijali. Medzi takých patrili Nyaryovci a Amádiovci, ktorých panstvo sa rozprestieralo v našom chotári. Pred krutosťami a vpádom Turkov sa obyvatelia chceli skryť v lesoch, ktoré postupne klčovali a tak vznikli kopanice. Naša obec má 12 kopaníc.

Neľútostný vpád Turkov v roku 1663 najviac spustošil náš kraj, o čom koluje veľa povestí. Prvá zmienka o kaplnke na „Vŕšku“ je už pred rokom 1565.

V roku 1715 mala obec 24 poddanských, 22 želiarskych a 4 slobodné domácnosti. V roku 1752 mala obec 109 rodín. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pestovaním konope. Rozšírené bolo tkanie plátna. Okrem toho tu bolo 8 mlynov.

V roku 1591 sa postavil prvý kostolík z tvrdého materiálu, zväčšoval sa v roku 1616. Cirkev bola zakázaná, chrám zobratý.

Pri ďalšom stupňovaní útlaku evanjelikov bol starý prietržský kostol 31.januára 1733 zobratý navždy a daný do užívania rímsko-katolíckej církvi. Spolu s kostolom bola zatvorená i cirkevná škola. V roku 1733 v Prietrži bol postavený artikulárny chrám zásluhou zemianskeho rodu Jesenákovcov tak rozhodol cisár. Chrám bol postavený za 6 mesiacov na neschodnom mieste. Stretali sa tu na bohoslužbách ľudia zo širokého okolia od Moravy i Váhu. Zriadená bola i artikulárna škola. V rokoch 1805-1815 v Prietrži pôsobil Jozef Ignác Bajza.
V revolučných rokoch 1848 v Prietrži pôsobil farár Viliam Paulíny, ktorý úzko spolupracoval s J.M.Hurbanom, ktorý v Prietrži neraz hľadal úkryt, keď ho prenasledovali maďarskí žandári. V Prietrži sa narodil Pavol Čendekovič, osobný priateľ Ľ.Štúra. 2.júla 1820 sa v Prietrži narodil Jozef Kvetoslav Holub /Prietržský/, jeden z prvých profesorov prvého evanjelického gymnázia v Revúcej. Myšlienky družstevníctva v obci začali šíriť a propagovať miestny učiteľ Samuel Hatala a miestny farár Ján Jančí.
Záplavy





Slovak










