PORUBA: Škola bola v Porube postavená roku 1879.


Predpokladá sa, že na tomto území bola pôvodná slovanská osada, ktorá bola dosídlená alebo obnovená nemeckými kolonistami roku 1339. Obec založil v roku 1330 šoltýs Kochlin (inde sa uvádza ako Conchlin) na základe Šoltéskej listiny majiteľov bojnického panstva, bratov Mikuláša a Jána Gelethovcov ( Gillethovcov), ktorý za zásluhy získal nielen zákupné práva na predhorie Malej Magury, ale aj právo na dedičné richtárstvo, slobodnú kúriu a mlyn. Táto listina sa však počas husitských vojen stratila, no roku 1437 bola znovu obnovená a vystavená bratmi Noffryovcami.

Pravdepodobný motív vzniku obce bolo baníctvo, čo dokazujú miestne názvy: Zlatnô, Skotňa, Štôlňa a Haviarova cestička.
Zakladacie privilégium vyhradilo pozemky aj pre faru a kostol a už v 14.storočí tu bol postavený kostol svätého Mikuláša, podľa ktorého vzniklo i nemecké meno obce – Nickelsdorf. Fara bola zrušená počas reformácie a stala sa fíliou Brezian. Späť k Bojniciam bola prifarená roku 1647. Aj keď Poruba protestantizmu dlhodobo odolávala, roku 1647 padol kostol do rúk reformátorom. Katolíci ho znovu nadobudli roku 1660. Počas tohto obdobia mala dedina 354 obyvateľov a z 30 priezvisk bolo 18 slovenských, čo svedčí o poslovenčení obce.

Počas stavovských povstaní, ktorými bolo Uhorsko zmietané najmä v 17. storočí, trpela obec veľkým pustošením. Povstania sa skončili satumarským mierom roku 1711, kedy bol počet občanov Poruby nižší o 20%. Zvýšili sa však poddanské dávky a to na dvojnásobok. V obci bolo len 22 sedliackych a 17 želiarskych rodín, no do polovice 18. storočia počet rodín vzrástol na 90.
Porubské pastorále 2026

Roku 1726 odkúpil gróf Ján Pálfy porubské zákupné richtárstvo za 600 florénov od posledných majiteľov Juraja Valacha Kajana a Jána Valacha Baniara.

V roku 1786 bola Poruba už úplne poslovenčená. O rok nato obnovil Jozef II. Porubskú farnosť, ale keďže budova fary bola v ruinách a nový farár by sa nemal kam nasťahovať, obec sa v roku 1788 stala fíliou Lazian.


Slovak










