PODTUREŇ: Na ľavom brehu Váhu, priamo za hranicou katastrálneho územia, sa dvíhajú Nízke Tatry.

Archeologické nálezy, ktoré sa realizovali na území obce v 19. a 20. storočí, dokazujú prítomnosť človeka už v mladšej dobe kamennej. Strategickú polohu na starej obchodnej ceste z Liptova do Spiša predstavovali pahorky Bašta, Velínok a Varta.

Pri stavbe Košicko – bohumínskej železnice a neskôr pri výstavbe diaľnice odkryli archeológovia pomerne rozsiahly komplex obranných opevnení z 1. storočia pred naším letopočtom. Tento obranný systém je jedinečný svojho druhu na Slovensku.

Odkrytá bola i staršia osada zo staršej doby železnej. Najstaršou kultúrou na území obce tak bol ľud lužickej kultúry. Po zániku osady na vrchu Varta vznikol neskôr stredoveký hrádok s dominantnou vežou, ktorý pretrval až do 16. storočia.

Podľa týchto údajov je možné s istotou tvrdiť, že obnovené hradisko sa na prelome 13. a 14. storočia stalo sídlom predkov rodu, ktorí neskôr začali používať predikát vtedajšieho názvu hradiska de Tornallia /z Turne – z veže/.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1331, kde sa Podtureň spomína ako osada Tornalia. V tomto roku dal Alexander z Podturne spolu s bratom Pavlom zo Svätého Petra postaviť kostol, či skôr rodinnú kaplnku.

V roku 1360 kráľ Ľudovít I. potvrdil vlastníctvo majetkov pre Alexandrových synov Mikuláša a Štefana. Od polovice 15. storočia sa Podtureň spomína ako Tornallia alebo Pothornya.

Obec bola založená na zvykovom práve, najvyššie postavenie v obecnej rade mal vesník, neskôr richtár. Ten mal i obmedzenú súdnu právomoc.