PODOLIE: Chotár Podolia sa rozprestiera na výbežku Podunajskej nížiny v severnej časti Trnavskej pahorkatiny.

Praveké osídlenie, zistené v chotári obce na terase v polohe Španiva, patrí v rámci mladšej doby kamennej – neolitu lengyelskej kultúre. Je súčasťou stupňa Lengyel II, ktorý reprezentuje skupina Pečeňady (cca 3 300 rokov pred n. L). Nositeľom lengyelskej kultúry bol ľud juhovýchodnej a strednej Európy. Zo sídliska pochádzajú črepy kónických misiek, dvojkó-nických nádob a putní so zobákovitými uchami. Štiepaná industria (čepele) je zhotovená z rádiolaritu a limnokvarcitu. Nálezy lengyelskej kultúry z okolia Podolia sú známe z Čachtíc, Krakovian, Ostrova, Očkova, Šípkového a Vrbového.

V piatok podvečer 5.12.2025 prišiel navštíviť našu obec sv. Mikuláš.

V závere neskorej doby kamennej – eneolitu na podloží domácej ba-denskej kultúry, vzniklo niekoľko neskoroeneolitických kultúrnych skupín, medzi ktoré patrí aj bošácka skupina (cca 2 200 rokov pred n. L). Pomenovaná je podľa eponymného náleziská v Bošáci. V tomto období sa začína spracovávať meď, v menšej miere zlato a objavujú sa prvé kovové predmety. Používaním záprahu a radla sa zdokonalila technológia obrábania pôdy, pričom spoločnosť sa zmenou charakteru vlastníctva začína majetkovo a sociálne diferencovať.

V Podolí v polohe Horné Brežné, bolo v roku 1963 Archeologickým ústavom SAV v Nitre, pod vedením Viery Némejcovej Miska bošáckej skupiny, poloha Horné Brežné.-Pavúkovej (1937-1997), na ostrožnej terase preskúmané opevnené sídlisko bošáckej skupiny. Zistilo sa, že fortifikáciu – opevnenie sídliska, tvorili (formou prevedenia) dve pomerne pravidelné priečne priekopy pretínajúce ostroh. Boli široké 3,0 m a dlhé 23,5 m. Ich hĺbka bola nepravidelná, v severnej priekope dosahova-la 1,0 m a v južnej priekope 2,0 m. Delil ich 5,5 m široký voľný priestor- vchod. Vnútorné konce mali vychýlené na západ, smerom von zo sídliska, ktoré bolo pomerne malých rozmerov.

Výskum sa sústredil na preskúmanie fortifikácie, pričom nálezy sa sústredovali v hornej časti, prípadne nad zasypanými objektami. Vo výzdobe keramiky, ktorá v tomto období patrí medzi najbežnejšie nálezy, možno pozorovať vplyv kostolackej skupiny i vplyvy vyplývajúce z tesného susedstva so skupinou Kosihy – Čaka.

V keramike, získanej zo sídliska, sa objavujú džbánky s baňatou alebo kónickou spodnou časťou, misky, pričom medzi najpočetnejšie patria misky s menej prehnutým hrdlom a odsadenou spodnou časťou, baňaté amfory s vyšším valcovitým alebo mierne prehnutým hrdlom, hrncovi-té nádoby súdkovitého tvaru, hrubostenné zásobnicové nádoby a hrotité črpáky dosť veľkých rozmerov (s uchom vytiahnutým vysoko nad okraj).