PLOSKÉ: Obec bola uvedená pred rokom 1299 v nedatovanom mandáte kráľa Ondreja III. Ploské je zapísané ako poss. Lápispatak. Tamojší feudáli sú označovaní predikátom „de Lápispataky“ - rod Aba.

Obec sa nachádzala na dôležitej severovýchodnej trase pri rieke Torysa. Keď sa v roku 1304 delil Drienov, listina sa zmieňuje o ceste smerujúcej na Ploské (versus Lapuspotok).

V roku 1309 pri opise zeme Sokoľ sa pripomína cesta prichádzajúca z Ploského. Na základe týchto záznamov v dôležitých listinách je samozrejmé, že cez Ploské nešla len dôležitá cesta, ale aj samotná obec mala mimoriadny význam.

Sídlili tu feudálny páni a pravdepodobne koncom 13. storočia tu začali aj s výstavbou kostola, o ktorom máme zachovanú prvú písomnú zmienku z roku 1309. V tom čase tu pôsobil farár Myke. O ňom sa zachovala aj ďalšia písomná zmienka, konkrétne z roku 1318.

Už v rokoch 1332 – 1335, z ktorých sa zachovali záznamy o výbere pápežských desiatkov, tu slúžil farár Mikuláš. Podľa záznamov portálneho súpisu Šarišskej stolice bolo v roku 1427 v Ploskom 30 port územia.

Toto sa delilo na dve presné polovice, ktoré vlastnili Tomáš z Ploského a Žigmund z Ploského. Nasledujúce 16. storočie však pre obec znamenalo úpadok. Desiatkový súpis z roku 1565 uvádza, že tu žilo iba 7 poddaných sedliakov a 5 želiarov, čiže iba 12 poddaných. Rozloha sa v roku 1567 udáva len 4 porty.