PETROVICE: Obec Petrovice leží 8km severozápadne od Bytče v údolí rieky Petrovička.

Stred obce je v nadmorskej výške 371 m. Chotár sa rozkladá vo výške 360-1053 m. Južná časť chotára je pahorkatina prechádzajúca do vrchoviny až hornatiny ústrednej časti pohoria. Časťami Petrovíc sú Setechov, Pláne a Magale.

Najznámejším a zároveň najvyšším vrchom je Prípor, bohatý na výdatné pramene. Hlavnú hydrologickú sieť tvorí potok Petrovička so svojimi najväčšími prítokmi – Priečny potok a Setechovský potok. Potok Petrovička pramení v Javorníkoch pod vrchom Čemerka.

Prvá písomná zmienka je z roku 1312. Je to písomná správa o prijatí žilinského práva u nás, ktorou kastelán Košece Lorand udelil právo osadiť dedinu Henrikova Ves (dnešné Kolárovice) na základe takého práva, ako dostala Žilina. Podobným spôsobom vznikli azda aj Petrovice. Existovali už pred rokom 1312. V spomínanej listine na Kolárovice sa ako svedok spomína Peter, dedičný zákupný richtár v Petroviciach ( Petrus, judex de Petri villa).

Bytčianska kotlina bola osídlená už dávnejšie. Počas 2.-1. storočia pred n. l. keltské obyvateľstvo z juhu západného Slovenska preniklo do údolí severného Slovenska a na Bytčiansko. V tomto období začína prenikať osídlenie aj do priľahlých doliniek. Sídlisko púchovskej skupiny sa zistilo i v chotári dnešných Petrovíc.

V prvých desaťročiach 1. storočia n. l. postihli územie púchovskej skupiny vpády germánskych kmeňov, ktoré spôsobili zánik mnohých osád. Prvé slovanské kmene sa dostali na územie Slovenska v priebehu 5.-6. storočia. Bytčiansku kotlinu osídlili Slovania určite v priebehu 8. storočia a najmä v 9. storočí, keď tu vystupuje viacero osád súčasne. Severné Slovensko bolo pred pripojením k Uhorsku súvislo osídlené, politicky a hospodársky zorganizované. V čase rozbitia Veľkej Moravy sa táto oblasť zrazu stala na dnešnom Slovensku jediným väčším kmeňovým územím, bokom od priameho maďarského vplyvu.

Kostel Nejsvětější Trojice na návrší uprostřed vsi.
Foto: Jiří Kühn.

Rímsko-katolícky farský úrad v Petroviciach bol zriadený v roku 1789. Prvým správcom farnosti bol v rokoch 1789-1793 františkán Angel Šebeňa, miestny rodák. Po zriadení farnosti bol v obci už drevený kostolík zasvätený Narodeniu Kráľovnej Anjelov. Kostol Narodenia Panny Márie bol vybudovaný v klasicistickom slohu v poslednej tretine 18. storočia. Renovovaný bol v roku 1876 a 1932. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom prezbytéria je zaklenutý českou plackou. V lodi sú pruské klenby s medziklenbovými združenými pásmi, dosadajúcimi na rímsovú hlavicu pilastrov. Na západnej strane kostola je chór. Fasáda je členená pilastrami s rímsovou hlavicou a širokou podstrešnou rímsou. Priečelie je zakončené trojuholníkovým štítom, z ktorého vyrastá veža. Strecha kostola je sedlová, veža je krytá kupolovitou prilbou.

Z listiny Nitrianskej kapituly z 18. októbra 1378 sa dozvedáme, že nitriansky biskup Dominik, ako zemepán Bytče, predal dedičné richtárstvo a biskupskú kúriu v mestečku so všetkými majetkami bytčianskemu mešťanovi Petrovi, synovi Damiána. Na prelome 13. a 14. storočia pokračoval prirodzený osídľovací proces v dôsledku vzrastu domáceho obyvateľstva. Majitelia bytčianskeho panstva rozširovali staršie a zakladali nové dediny.

V 15. storočí sa vystriedali viacerí majitelia Bytče a priľahlého hradného panstva. Zemepánom tu bol Sudivoj z Ostrorogu, Ctibor z Beckova, v husitských časoch Pongrácovci, Štefan Hági, v rokoch 1469-1489 Blažej Podmanický, potom Viliam Tetauer, Blažejov syn Václav Podmanický a iní. V prvej polovici 16. storočia bytčianske panstvo vlastnilo tiež viacero feudálnych pánov. Bytče sa postupne zmocnili Ján Podmanický, Peter Kostka, Rafael Podmanický, Gašpar Dominith. V roku 1563 prešla Bytča a panstvo do vlastníctva Thurzovcov a osud Petrovíc bol spojený s touto rodinou až do roku 1626. Po Thurzovcoch prevzal Bytču s priľahlými majetkami Mikuláš Esterházi a dejiny Petrovíc sú až do roku 1868 spojené s týmto kniežacím rodom.

Zvonice na jižním okraji osady – Foto: Jiří Kühn.