PAVLOVA VES: Poznačte si dátum 29.11.2025 sobota od 15:00.

Pripravili sme si pre vás možnosť sa stretnúť a spoločne si vyrobiť adventný veniec, prípadne iné doplnky v kruhu občanov obce. Veríme, že si nájdete čas a spolu v KD sa naladíme pred 1. Adventom. Podrobné info na plagáte TU.

Hlavným spôsobom obživy bolo poľnohospodárstvo. POlia sa obrábali najprv tzv. „trojpoľným spôsobom“, to znamená, že celý chotár bol rozdelený na tri časti. Na jednu sa zasiala ozimina,  na druhú jarina a tretia ostala úhorom, aby sa zem oddýchla. Tam sa pásol hovädzý dobytok, ale aj prasce. Jalovice sa pásli vysoko v horách a napájali sa z drevených žľabov, naprv. v „Žlebách“ za Babkami. Tam sa cez leto pásli aj kone. Keď bolo treba konský záprah, napríklad na „jarmok“ do mesta, šli chlapi v noci po kone až do Žlebov. Ovce sa chovali tiež v hore na prístupnejších miestach a salaše boli na Hrádkach, na Úplni a pod. V 19. storočí a 20. storočí, keď sa u nás rozšírilo furmanstvo vraj s furmanským cechom. V hore sa pásli aj jahnňatá. Doma sa chovali kury a husi.

Z obilnín siali naši predkovia najmä jarec (jačmeň), ovos, žito (raž) a neskoršie polovnák (zmes jačmeňa a ovsa) na kŕmenie. Neskôr siali pšenicu i suržicu (zmes pšenice a raži). Sena bolo málo, nie vždy kvalitné (močarina) a statok sa cez zimu kŕmil aj slaninou primiešanou do sena. Z okopanín sa vo väčšom množstve sadila švábka (zemiaky), z lúštenín fizola (fazuľa), hrach a bôb. Z ostatnej zeleniny kapusta, cibuľa, cesnak. Z ovocia sa darilo naštepeným jabloniam „plánočkám“, ktoré sa jedli najmä v zime pri pradení, aby sa tvoril dostatok slín. Ďalej u nás rástli hrušky, slivky a čerešne (naše višne). Z ostatných plodín boli známe konope, najmä na výrobu plátna.