PAČA: V rokoch 1745-1746 mala obec jedného čižmára a kováča.

Pomenovanie Pačianskeho potoka je od slovanského osobného mena Pak. Bolo známe už roku 1291. Už pred rokom 1291 pod.

Panským vrchom, resp. pod Volovcom žili prapôvodní Pačania, kočovným spôsobom. Aj keď prvá písomná zmienka o obci je až z roku 1338. Obec sa skladala z niekoľkých skupinových obydlí, ktoré vytvárali jednotlivé rody, resp. veľkorodiny.

Obec v rokoch 1290-1352 patrila hradnému panstvu na Krásnej Hôrke. Vlastníkom bol Batyza z rodu Máriassyovcov a po ňom najbohatší feudálny rod Bebekovcov. Valasi – obyvatelia Pače boli od začiatku privilegovaným obyvateľstvom na panstve. Jediným zdrojom ich živobytia bolo pastierstvo, ovčiarstvo a chov kôz. Bývali v jednoduchých obydliach zhotovených z kameňa, dreva a prútia.
V roku 1578 dostala nového zemepána – Andrássyovcov.
V polovici 16. storočia sú známe dve turecké spustošenia Pače. Prvé roku 1556, druhé roku 1570.

V rokoch 1644-1645 tak povstalecké, ako aj cisárske vojská sa dopúšťali mnohých násilností pri zabezpečovaní potravín a iných potrieb.
V druhej polovici 17. storočia sa obec stala čisto katolíckou. Nemala samotnú cirkevnú organizáciu, bola súčasťou cirkvi v Krásnej Hôrke. V roku 1766 sa spomína starý drevený kostol v obci, ktorý stál na mieste volanom Domanka. V roku 1773 mala obec 44 usadlostí.
Počiatky baníčenia siahajú do 17. storočia. Už v roku 1679 bolo známe pomenovanie časti chotára Medená baňa. Existencia bane na drahé kovy v chotári sa datuje z roku 1772. V prvej polovici 19. storočia sa v chotári Pače doloval okrem železnej rudy aj antimón.

Obec si i v ťažkých feudálnych hospodársko-sociálnych podmienkach udržala a nezanikla. V roku 1828 obývali 97 domov 730 obyvateľov.
Zákon o zrušení poddanstva z roku 1848 sa hradným panstvom Krásnej Hôrky uvádzal do života veľmi opozdene a pomalým tempom. Andrássyovcom ostala vo vlastníctve všetka pôda.