ORLOV: Prvá písomná zmienka je z roku 1349, keď rieka Poprad zmenila svoj tok a tým porušila hranice Rikolfovho majetku medzi osadami Orlov, Ľubotín a Čirč.

Podľa fytogeografického členenia toto flyšové pohorie na severe východného Slovenska patrí do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), oblasti Spišské vrchy a Východné Beskydy. Podľa vegetačného členenia patrí do bukovej zóny, flyšovej oblasti ľubovniansko – hromoveckého územia.

Na západe hraničí s Pieninami, na juhu so Spišsko-šarišským medzihorím a Čergovom a na východe s Ondavskou vrchovinou. Geomorfologický celok je na území Slovenska rozdelený dolinou Popradu v Spišsko-šarišskom medzihorí na väčšiu západnú a menšiu východnú časť. Severnú hranicu tvorí štátna hranica s Poľskom, pričom hranicu tvorí v západnej časti pohoria aj rieka Poprad.

Ľubovnianska vrchovina dosahuje maximálnu nadmorskú výšku na vrchole Eliášovky (1 023,4 m n.m.) v severozápadnej okrajovej časti pohoria (na slovensko – poľskej hranici). Hlavný hrebeň vedie z Eliášovky cez Medvedelicu, sedlo Vábec, Široký vrch, Sulínske sedlo na Sliboň. Vo východnej časti pohoria prechádza po hlavnom hrebeni štátna hranica v línii Obručné – Nad dolinkou – Kamenný hrb – Pustá – Javor – Kurovské sedlo – Polianka Dzielec (v Poľsku).

Údoliami vodných tokov je pohorie rozdelené na menšie rázsochy. Ide predovšetkým o potoky: Veľký Lipník, Hraničná, Pálenický jarok, Lipník, Kurovec, Ľubotínka a ďalšie. Pri obci Sulín vyviera prameň minerálnej vody Sulínka.