OLEŠNÁ: Obec Olešná patrí k menším obciam v okrese Čadca. Má vyše 400-ročnú zdokumentovanú históriu.

Už v roku 1325 sa územie spomína ako kopec “Holesne”, v roku 1438 ako “Wyrch Olessna”. Obec vznikla počas kopaničiarskeho osídlenia Kysúc na začiatku 17. storočia na území pôvodnej obce Turzovka. Z nej sa postupne osamostatnilo 7 obcí, medzi nimi aj Olešná. V rámci osídľovania dostali prví osadníci od zemepána Juraja Thurzu tzv. zárubky – pásy rolí a boli na 6 -20 rokov oslobodení od feudálnych dávok.

Pvá písomná zmienka o obci “Olessna” je už z roku 1580, ďalšia o samostatnej obci je z urbára Bytča – panstva Thurzovcov – z roku 1619. Palatín Juraj Thurzo v lokačnej listine pre obec Turzovka z 21. 2.1602 uvádza, že školtétovi Adamovi Bonecovi a jeho 40 sedliakom a valachom dáva možnosť usadiť sa v dedine Turzovka, ktorej hranice vymedzuje:

“…schádzajúc popri tej istej rieke Kysuca, ktorá prechádza ku miestu, kde sa do nej vlieva riečka Olešná. Odtiaľto hranica stúpa popri riečke Olešná až k jej prameňu, k Beskydám, kde sú hranice s Moravou a Sliezskom. Toto územie ako náš majetok naši poddaní z Turzovky budú povinní vždy brániť.”

Aj v súvislosti s touto históriou obec Olešná cirkevne patrila pod rímsko-katolícku farnosť v Turzovke, kde boli od začiatku 18. storočia vedené cirkevné matriky narodených, sobášených a zomrelých. Od 1.7.2015 patrí pod farnosť Podvysoká.

Urbáre panstva Bytča z rokov 1607, 1619 a 1653 uvádzajú mená prvých osadníkov, ktoré sú doteraz v obci a podľa ktorých boli rozdelené role – zárubky : Blažek, Adam Zapeklý, Ján Murinek, Vojtech Kuman, Ján Rovňan, Matyáš Tomčala, Ján Murinek, Matyáš Segeč, Mikuláš Murinkov, Ján Kropáč…

Pri tešínsko-uhorských sporoch o hranicu na Beskyde svedčili pred komisiou v roku 1681 osadníci z Olešnej Sulek, Raitini, Rovnan.

V roku 1689 pri súpise valachov panstva Tešín sa uvádza “Macek Kantur na salaši Jelitov “.
Tešínsky urbár z roku 1692 uvádza v Jablunkove meno Bazgir.
V roku 1700 sa v tešínskych listinách uvádza, že Jacob Bazgierz mal salaš na Grúni pod Beskydom.

V roku 1730 tešínske dokumenty uvádzajú, že poddaní z troch osád – Rakovej, Staškova a Olešnej vystavali pri rieke Kysuca počas “rebélie Rákocziho” asi 200 domov.

V roku 1784 mala Olešná 212 domov a 1097 obyvateľov. V roku 1880 mala 200 domov a 1378 obyvateľov.

Z roku 1868 je nateraz prvý známy richtár Adam Palica. Na začiatku 20. storočia sa spomína richtár Martin Bičianek, neskôr Jozef Cvinček, Valentín Kubiš, Ondrej Černek, Filip Černek, Jozef Cvinček, Matúš Blažek, Ján Kožák, Rozália Šašláková, Pavol Pupík, Matúš Vrbinár, Stanislav Novotný, Štefan Cudrák a od roku 2022 Ing. Anton Dočár.

V roku 1849 bol v mestečku Čadca zriadený slúžnovský úrad a v roku 1850 aj okresný súd. Čadca bola aj sídlom okresu, do ktorého patrilo okrem Olešnej ďalších 14 obcí z horných Kysúc. Do roku 1895 patrila Olešná k notárskemu úradu v Turzovke, v roku 1895 bol zriadený notársky úrad v Staškove aj pre obce Podvysoká a Olešná.