NOVÁ KELČA: Satumarským mierom roku 1711 skončilo i posledné proticisárske povstanie a Peteovci sa mohli vrátiť do držby svojich majetkov na stropkovskom panstve.

Počiatky Kelče možno položiť pred 13. storočie. Obec bola osídlená na domácom (slovenskom) zvykovom práve. Ďalšie obce osídlené v 13.-15. storočí boli na nemeckom alebo valašskom práve.

Existencia Kelče sa prvýkrát písomne dokladá v listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského zo dňa 6. februára 1404. Z obsahu listiny vyplýva, že Kelča a Breznica existovali dávno pred rokom 1404. Je zrejmé, že boli v rokoch panovania Ľudovíta I. (1342-1382) kráľovským majetkom, obidve boli ním darované šľachticom Matejovi z Hontianskych Nemiec a Demeterovi z Neniniec. Tí dali Kelču a Breznicu výmenou za dediny Darma a Palad v Užskej stolici Petrovi z Perína. Chýbajú ďalšie listiny, ktoré by umožnili rekonštruovať dejinný vývoj Kelče pred rokom 1342.

Perínskovci pochádzali z Perína v Abovskej stolici. Donáciu na túto abovskú obec dostali koncom 13. storočia od kráľa Ondreja III. Začiatkom 15. storočia, už vlastnili Kelču, získali rodový erb.v modrom štíte, na zlatej otvorenej korune medzi dvoma orlími krídlami je strieborná mužská hlava s čiernymi vlasmi, dlhou špicatou bradou a čiernym vrkočom. Ide o tzv. hovoriaci erb s hlavou staroslovanského boha Perúna, viažuceho sa k názvu obce Perín.

Kostol sv. Štefana kráľa

Celé jedno desaťročie (1483-1492) sa Kelča a ostatné obce stropkovského panstva nachádzali, v dôsledku konfiškácie majetkov Perínskovcov, najprv vo vlastníctve kráľa Mateja a po jeho smrti prešli do rúk jeho syna Jána Korvína.

Keď Vladislav II. vrátil skonfiškované majetky Imrichovi z Perína, ten ich roku 1494 dal do zálohy jágerskému biskupovi Tomášovi Bákocovi. Do vlastníctva perínskovcov sa vrátil až v roku 1506.

7.júna 1567, smrťou Gabriela z Perína, zomrel bez potomka, (vymrela tzv. palatínska vetva rodu, ktorá od roku 1404 mala vo vlastníctve najprv Kelču a Breznicu a od roku 1408 aj hradné panstvo Stropkov), prešlo stropkovské panstvo do správy uhorského kráľa Maximiliána II.

V septembri 1568, kráľ odpredal celý majetok svojmu komorníkovi a radcovi Jánovi Petemu. (patrili v Uhorsku medzi popredné šľachtické rody). Rodový erb získali začiatkom 16. storočia: v prvom červenom poli rastúci doľava otočený, korunovaný zlatý lev, v druhom modrom poli medzi dvoma zelenými trstinami strieborná labuť, v treťom poli nad stúpajúcim strieborným polmesiacom s tvárou dve zlaté hviezdy a v štvrtom poli drak. Klenotom je medzi dvoma krídlami z koruny vyrastajúci kráľ s insígniami. Postavy kráľovnej a kráľa sú strážcami erbu.

Mikuláš potešil nielen najmenších, ale aj našich starších občanov a jubilantov, za čo mu chceme veľmi pekne poďakovať.