NOVÁ BYSTRICA: Osídľovanie tejto časti Kysúc možno klásť až do 16. a 17. storočia počas valaškej a kopaničiarskej kolonizácie.

Územie Riečnice a Harvelky patrilo do vlastníctva rozličných panstiev. Bolo to predovšetkým panstvo v Strečne, ktoré vzniklo v 14. storočí. Ono postupne nadobudlo majetky starohradského panstva. V polovici 17. storočia patrili do panstva obce Stará a Nová Bystrica, Klubina, Zborov, Krásno nad Kysucou, časti obcí Čadca, Zákopčie, Čierne, Skalité.

Od roku 1601 spoločne spravujú toto územie Vešeléniovci a Esterházyovci. V roku 1626 bolo k nemu pripojené sobášom aj panstvo Bytča. V roku 1683 bola vešeléniovská časť darovaná roku Lowenburgovcov, ktorí sídlili v Tepličke. Do panstva patrili obce Stará a Nová Bystrica, Oškedra, Pažitie, Radôstka, Riečnica, Dolný Vadičov a Klubina. Časť majetku panstva Teplička prešla do rúk Márie Windschgretzovej, vydatej za Karola Šeréniho. Do tohto panstva Gbeľany patrili obce Dolný Vadičov, Pažitie a časť Riečnice /5 zárubkov/. Roku 1812 sa gbelanské panstvo dostalo do vlastníctva rodu Ňari.

V panstve Teplička zostali obce Stará a Nová Bystrica, Klubina, Oškedra, Radôstka a časť obce Riečnica /15 zárubkov/. Na začiatku 19. storočia územie tepličského panstva viackrát menilo majiteľov a v roku 1814 prešlo do rúk rodu Sina. Postupne po roku 1848, kedy bol o zrušené poddanstvo, pôda prechádzala do vlastníctva jej užívateľov.

Vo fundačnej listine grófa Jána Jakuba Lowenberga z Tepličky, ktorá bola vydaná na sviatok Povýšenia sv. Kríža 14. septembra 1731, v Tepličke sa okrem iného hovorí, že treba zriadiť v Riečnici duchovnú správu a postaviť kostol alebo kaplnku, pretože územie Riečnice je pomerne vzdialené od Varína a Bystrice, ktoré spravovali toto územie. Ľudu je tu už pomerne dosť, ktorý však nie celkom „očistený z morovej herézy“ /pravdepodobne išlo o prenikanie reformácie/. Základinu, ktorú určil, mala slúžiť na vyššie uvedený cieľ a tiež na založenie školy a na vydržiavanie farára a organistu.

Ako je známe, požiadavka grófa sa splnila aspoň čiastočne, keď bol postavený menší kostolík na návrší /v lokalite posledného cintorína/.

V roku 1728, ako sa uvádza vo vizitácii v Starej Bystrici, bolo v Riečnici 200 dospelých katolíkov a 50 detí. Z toho traja boli novoobrátení /konvertiti/. Do Starej Bystrice patrilo 864 dospelých katolíkov a 241 detí. V tomto čase územie Harvelky patrilo do Starej Bystrice a bolo len málo obývané.
Pri osídlení vznikli prvé osady, ktoré dostali súborný názov Havrelka a Lutiš-Oselnica. Administratívne patrila Harvelka k obci Stará Bystrica a osada Lutiš-Oselnica k obci Lutiše. Osamostatnenie obce sa uskutočnilo 1. októbra 1952.

Obec Harvelka pozostávala v 20. storočí z 27 väčších-menších osád a samôt, ktoré boli roztrúsené po celom chotári v nadmorskej výške od 550 do 994,9m. Celková výmera obce tvorila 1605ha, z ktorých ľ boli pokryté lesom a lesnými pasienkami. V údoliach a na menších svahoch boli polia, terasovito usporiadané. Pri osídlení Harvelky mali podiel aj obyvatelia Novej Bystrice.

Riečnická farnosť vznikla na konci decembra 1788. Pozostáva v prvom rade z jednej usadlosti z Riečnice a má pričlenené vrchy tížiské, terchovské, starobystrické údolie Harvelka a Oselnica. Sú vzdialené od kostola až vyše dvoch hodín cesty. Farníci sú, podľa záznamu, čisto katolíci. Udáva sa tu aj ich počet – v Riečnici – dospelí /schopní spovede/: 382; deti: 125. Je tu 84 manželstiev. Na filiálkach sa udáva 488 dospelých; 193 detí a 152 manželstiev. Spolu: 1188.