NITRIANSKE PRAVNO: Kroj bol oddávna viditeľným prejavom silného pocitu spolupatričnosti a súdržnosti.

Pállffy ako dedičný zemepán obnovil 25. septembra 1651 na žiadosť mešťanov ich staré výsady. Uznal práva Nitrianského Pravna na výročné výkladné jarmoky s ktorých jedným je aj výročný jarmok na sviatok sv. Jána Krstiteľa 24. júna.

Ťažba zlata v Nitrianskom Pravne priaznivo ovplyvnila nielen kúpyschopnosť obyvateľstva ale aj rozvoj remesiel, takže Nitrianske Pravno bolo v poslednej tretine 16. storočia popredným strediskom remeselnej výroby so siedmimi cechmi.

Pravniansky kroj

Železničná trať Prievidza – Nitrianske Pravno (vtedy Nemecké Pravno)

Hrnčiarstvo patrilo k najstarším špecializovaným remeslám. Pre každodenné potreby širokých ľudových vrstiev sa vyrábali rozmanité druhy úžitkového riadu z hliny, ktorá bola pre svoju pomerne ľahkú prístupnosť a spracovateľnosť dlho základným materiálom. K hrnčiarstvu neoddeliteľne patrí hrnčiarsky kruh. Ktorý znázorňovali a svojom cechovom znaku je tam tiež džbán a rôzne pomôcky na spracovávanie hliny.

Stará budova radnice okolo roku 1905

V severnom úseku hornonitrianskej kotliny leží súvislým vencom hôr lemovaná obec Nitrianske Pravno. Nitrianske Pravno a okolité obce vďačia za svoj rozvoj banskému podnikaniu, s ktorým úzko súviselo osídľovanie celej oblasti nemeckými kolonistami.

Krajčíri šili pre všetky vrstvy obyvateľstva od vysokej aristokracie až po mestskú chudobu a zo všetkých druhov látok, od jemného súkna cez brokáty a hodváby až po domáce plátno.
Krajčírske cechy patria k tým, v ktorých pracovalo najviac majstrov a jednotlivými storočiami ich počet ustavične vzrastal. Pre cechy krajčírov platili prísne zásady, ako napr. šaty, ktoré začal šiť jeden majster, nesmel dokončiť druhý. Ďalej nesmeli šaty ušité na objednávku predávať voľne na trhu, s výnimkou starých šiat.

Najstaršie cechy mäsiarov vznikali v banských a kráľovských mestách. Mäsiarsku dielňu tvorila miestnosť na spracovanie mäsa, udiareň, predajňa, mimo dielne postavená drevená ľadovňa. K mäsiarskej usadlosti patrili chlievy pre ošípané. Patrónom mäsiarov bol sv. Matej, ktorého ako mučeníka usmrtili sekerou.

Kožušníci šili z kožušín oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov podšívky do zimných kabátov, kožušinové vesty bez rukávov, kožuchy siahajúce po pás, po kolená i po členky, bundy, mentieky obtiahnuté súknom, zriedkavejšie aj rukavice a prikrývky. Počtom cechov a dielní patrilo od stredoveku k najrozšírenejším remeslám na Slovensku.

Obuvníci boli najpočetnejší remeselníci vo všetkých župách okrem Oravy. V roku 1890 bolo v slovenských župách 14 167 obuvníckych a čižmárskych dielní. Ako remeslo sa vyvinulo v 19. storočí zo ševcovstva. Po zrušení cechov vznikli v roku 1873 obuvnícke priemyselné spolky.