NEVIDZANY: Nevidzany ležia v severozápadnej časti Pohronskej pahorkatiny, na sútoku potokov Eger a Širočina.

Obec v priebehu svojho vývoja často-krát menila svojich majiteľov. Bola majetkom viacerých zemepánskych rodín. V roku 1531 patrila Lévayovcom a Bogyaniovcom a od roku 1554 patrila do majetku hradného panstva Levice.

V 16. a 17. storočí obec trpela tureckou expaniziou – drancovaním, plienením a odnášaním obyvateľstva do zajatia. Obyvatelia Nevidzian sa pred nájazdami Turkov ukrývali do podzemných úkrytov, tzv. Lochov, ktoré boli pospájané vzájomne chodbami. Chodby mali polooblúkovitý tvar, vyhladené steny a boli zahĺbené do vrstiev piesku v hĺbke 2 -3 m pod úrovňou dnešného terénu. V roku 1652 sa obyvatelia Nevidzian a okolitých obcí zúčastnili spoločnej bitky na Veľkovozokanskom poli, v ktorej boli Turci porazení. Na pamiatku tejto udalosti tu dnes stojí pamätník „Lev“.

V priebehu 16. a 17.stor v dôsledku expanzie Turkov, protihabsburských povstaní a reformácie tunajšie zdecimované obyvateľstvo katolíckeho vierovyznania prijalo kalvinizmus. V roku 1716 sa obyvatelia Nevidzian opätovne obrátili na katolícku vieru na pamiatku tejto udalosti bol i miestny kostol zasvätený obráteniu sv. Pavla apoštola. V roku 1943 bol vybudovaný nový kostol, ktorý je tak ako pôvodný zasvätený obráteniu sv. Pavla apoštola.

Prvá písomná zmienka o pestovaní vína v obci Nevidzany pochádza zo 17. storočia ( prehľad o úrode vína z roku 1602 – 1618). V roku 1715 sa v Nevidzanoch spomínajú dva mlyny.

 Na bohatú poľnohospodársku činnosť v obci poukazuje i obecná pečať z 18. storočia, ktorej symboly boli prenesené i do dnešného erbu obce, na ktorom sa nachádza v modrom štíte lemeš, vedľa neho bič, pod nimi dva strapce hrozna a brány.

V priebehu 18. storočia v obci vznikli dva majere: Horný a Dolný majer. Horný majer sa nachádzal severovýchodne od obce a jeho majiteľmi boli postupne: Eszterházyovci, Singerovci, Reidnerovci, Razghovci (na miestnom cintoríne sa nachádza krypta rodiny Razghovcov). Posledným majiteľom bol zeman Schoeller. V roku 1904 bol Horný majer rozobraný a na jeho mieste vznikli pozemky, ktoré až do roku 1922 mali v prenájme miestni obyvatelia. Dolný majer bol pôvodne majetkom rodiny Perényiovcov, ktorí v jeho areáli postavili zemiansku kúriu. Dolný majer vystriedal niekoľkých majiteľov, medzi posledných patril JUDr. Štefan Ambrózy-Migazzi (rodák z Nice – Francúzsko, zakladateľ Arboréta Mlyňany). Od neho si pozemky v roku 1927 prevzali do prenájmu obyvatelia z Nevidzian a Červeného Hrádku.

Život obyvateľov Nevidzian v priebehu 19. storočia výrazne ovplyvnila cholerová epidémia, živelné pohromy a požiare.

Aj udalosti 20. storočia zanechali svoju pečať na tomto území. Negatívne sa na obyvateľoch obce zapísali následky I. svetovej vojny, na ktorej bojiskách zahynulo 8 obyvateľov Nevidzian. Na základe Viedenskej arbitráže, ktorá bola podpísaná 2.11.1938, bola južná časť územia Slovenska odstúpená horthyovskému Maďarsku.

Táto skutočnosť sa priamo dotkla Nevidzian. Hranica medzi Slovenskom a Maďarskom spočiatku prechádzala južnou časťou intravilánu obce nazývanou Leštiny. Neskôr bola upravená tak, že bola posunutá na chotárnu hranicu medzi Nevidzanmi a Tajnou.

Po vypuknutí SNP 29.8.1944 sa začal otvorený boj proti fašizmu. K oslobodeniu obce došlo v marci 1945.