NEMČICE: Najstaršou neolitickou kultúrou s charakteristickým druhom keramiky v severnom povodí rieky Nitry bola Volutová kultúra.

Politický rozvrat, ktorý začal už na konci života Bélu IV. (zomrel 1290) dostupuje anarchia na najvyšší vrchol. Od počiatku vznikajú dve skupiny, oligarchov. Na čele skupiny ktorá išla s Nemcami bol Kýsecki z rodu Heder, nemeckého pôvodu, v druhej, v ktorej sa grupovali hlavne starouhorské rody, zaujal hlavne vedúce postavenie po roku 1274 rod Čákovcov. Títo odovzdali svoj pôvod od jedného z kmeňových vodcov rodu Arpádovej, Szabolcsa a volali sa podľa rodného hradu Čak v temešskej župe.

Synovia Petra Čáka, Dominik a Matúš obdržali v r. 1272 od Štefana V. (1270 – 1272) Krušovce (M.M. 501). Matúš II. Syn Matúša I. má v držbe už v r. 1283 Topoľčany s Prašicami, Nemčicami a Jacovcami. Od roku 1275 zaujímali Čákovci najvyššie hodnosti v krajine. Peter Čák bol palatínom, Matúš pokladníkom, Ugrin krajským sudcom. Základ rodovej moci v severozápadnom Uhorsku položil najmä Matúš a Štefan.

Peter Čák dostáva už v roku 1275 od kráľa hrad Trenčín a neskoršie hodnosť palatína. V tomto roku bol jeho brat Štefan trenčianskym županom. Na skutočného oligarchu s mocou takmer kniežacou sa vyvinul až Petrov syn Matúš a stal sa známym pod menom Matúš Čák trenčianský.

Po otcovi zdedil Komárno a Senicu a bezdetný strýc Matúš mu poručil majetky Eperješ, Nemčice, Jacovce, a Tribut v Topoľčanoch. Jeho neskoršiej moci položil nepriamo základy sám Ondrej II. (1290-1301), ktorý využil starú nenávisť medzi Kysekovcami a Čákovcami.

Gyárfás, István, A, jasz – kunok torténate …, v slovenskom preklade: Gyárfás István, Dejiny jász – Kumanovcov III. Diel po kr. 884 -1301. Vydané v roku 1873 na strane 304.

Majetkové pomery kumanov: Hoci staré kmene kumanov – pôvodne boli všetci rodu zemanského, pri prvom osídlení získané zeme jednotlivých rodov ani pri prípadnom odštiepení nemohli sa stať predmetom kráľovského darovania, na čo už v XIII. Storočí nájdené stopy, že jednotliví kumanovskí zemani za verné služby, mimo odštiepených kumanovských stolíc, cestou darov , získali zemanské majetkové pôžičky, a že tieto majetkové pôžičky pri prípadnom odštiepení, alebo v prípade nevery späť na stranu koruny sa vrátili a znovu sa stali predmetom darovania pre hociktorého zemana v krajine, práve tak ako sa dialo so zemanskou slobodou „Székelyov Sékelov“.

Tak Béla IV. Belerovmu synovi Dalmoci Kolechoví, ďalej Cuchmech moravskému Itek a Tescech Byter kresťanským kumancom v župe tekovskej Hyzer, Buztech Pathokontelusk, Sylle, Colby a Vezeken majetky a časť zeme Rehosnycha nevedno, v ktorom roku daroval.

Podobne v roku 1264 Koncha zvanému, pretrhnutím jeho kumanskému rodu , jeho v nitrianskej župe Nemchich – dnes Nemčice pri Topoľčanoch zvanú zem sudcovi Ivánkovi – zemanovi daroval s tou podmienkou, že právo odsúdenia zeme nemá, ale z nej plynúce dôchodky, za služby on a jeho potomci požívať majú.

Z národného múzea v Budapešti, v Széchenyi – ho v knihovni vypísal a do slovenčiny preložil autor. Szentpátery Imre, zápisy o kritických dokumentoch kráľov z rodu Arpádovcov I. diel 1001 – 1270, 433 strana 1264.

Kráľ Béla IV. Dominikovmu synovi, Ivanka zemanovi po bez potomka, zomrelému kuman Konchovi v nitrianskej župe Nemchich zvanú zem bez odcudzujúceho práva a túto zem mu Bubon županom synom Alexandrom potvrdil.