MÔLČA: Autokros Môlča

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1424 pod názvom Mocha. Neskôr sa názov obce menil na Molcze (1441), Mulcze (1507), Kys Molche (1563), Muolča (1808), Môlča (1920), Molča (1927) – maďarsky Zólyommócsa. Obec bola založená okolo 1300 na území komesa Miku, syna Radunovho. Okrem 1424 a 1441, keď sa Môlča uvádza ako majetok Ľupčianskeho panstva, patrila zemanom z Mičinnej. Rozšírením obce koncom 15. storočia vznikli osady Dolná Môlča, Horná Môlča a Prostredná Môlča.

Vzhľadom na to, že Môlča bola horskou osadou v úzkom údolí bez spojovacej cesty nemala veľký strategický význam. Preto zostala bokom od všetkých vojnových akcií, ktoré ohrozovali susedné obce. Nevieme o tom, že by sem prenikli turecké vojská, ktoré v rokoch 1557 a 1582 plienili na okolí. Každopádne však aj Môlčania niesli ťarchu obrany.

Zúčastňovali sa napríklad pri opevňovacích prácach hornomičinského kaštieľa. Obec nemala ani ozbrojenú ochranu. Najbližšia cisárska posádka v sile 40 ozbrojencov sídlila v Čeríne a istý čas zvolenská posádka v sile 20 mužov strážila Šalkovú.

Môlče sa vyhli aj povstalecké vojská kurucov, ktorí v 17. a začiatkom 18. storočia brázdili krajinu. Nie sú správy ani o tom, žeby v obci zimovalo niekedy cisárske vojsko, hoci na okolí spôsobovali veľké škody. Vojenské akcie sa definitívne skončili až Satmarským mierom v roku 1711.

Nepokojné obdobie 18. storočia pripomenul len nález mincí, ktoré sa v roku 1953 našli v objekte niekdajšieho môlčanského mlyna. Boli to medené peniaze tzv. libertáše, ktoré dal raziť vodca povstania František Rákóczy, keď už nemal prostriedky na vedenie vojny.

Nehodnotnými medenými peniazmi nahrádzal zlaté a strieborné platidlá. Podľa vyrazeného nápisu Pro libertatis (za slobodu) sa ľudovo nazývali libertáše. Môlčansky nález v množstve približne 250 kusov bol ukrytý v hlinenom hrnci.

V roku 1828 mala obec 66 domov a 392 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, koncom 18. storočia a v 1. polovici 19. storočia obchodom s dobytkom a ošípanými z Poľska a Dolniakov.

Začiatkom 20. storočia prevládalo poľnohospodárstvo a obchod s dobytkom. Pri prechode frontu v marci 1945 tu zhorelo 12 domov aj s hospodárskymi budovami.