MOKROLUH: Formálne obec patrila Ottovi z Biebersteinu.

Obec Mokroluh leží v prekrásnej doline rieky Tople, na rozhraní pohorí Čergov a Nízke Beskydy v nadmorskej výške približne 324 m. Kráľ Ladislav IV daroval v roku 1277 okrem iných dedín aj Mokroluh Ottovi z Bibersteinu. Z darovacej listiny vyplýva, že dedina jestvovala už predtým.

V uvedenej listine sa vyskytuje v skomolenej podobe pôvodného slovenského názvu Mokroluh, zloženom zo slov mokrý luh. Názov vyjadril skutočnosť, že sídlisko vzniklo pri mokrom lužnom lese, popri meandrujúcej Topli. Názov obce sa v priebehu existencie niekoľko krát menil.

V roku 1277 to bol Mokurlang, roku 1320 Saarpotok, v roku1773 Mokroluch, roku 1920 Mokroluky a od roku 1927 Mokroluh. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa tu usadili noví osadníci podľa zákupného práva. Šoltýstvo sa udržalo počas celého stredoveku.

Pravdepodobne s prechodom dediny na zákupné právo sa tu postavil aj kostol. Od toho času jestvovala v Mokroluhu farnosť. V minulosti to bola agrárna obec, jej obyvatelia obrábali pôdu, chovali dobytok, vyrábali šindle, kolovrátky a drevené náradie.

Z roku 1355 existuje správa o mlyne potvrdzujúca, že obyvatelia pestovali obilniny. Koncom 16. storočia bol Mokroluh stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom.

V roku 1723 dedina po veľkom požiari vyhorela, krátko po požiari však už stálo 52 nových domov. Zastúpenie remeselníkov sa čoskoro v dedine rozšírilo o kolesárov a kováčov. V strede obce, pri pomerne frekventovanej ceste, bola postavená kováreň a vozáreň. U furmanov bola vozáreň veľmi obľúbená – bol to akýsi predchodca dnešných motorestov.

Tvorila ju veľká budova na odstavenie záprahov a ošetrenie koní pod strechou. V budove bol i hostinec. Replika mokrolužskej vozárne dnes stojí v skanzene vo Svidníku.

Z množstva starých stavieb zostalo v obci už len niekoľko – rímskokatolicky kostol z roku 1772, kaplnka z roku 1826 a evanjelická zvonica z roku 1923. Starých dreveníc sa zachovalo málo a len v pozmenenej podobe s upravenými a vynovenými strechami. Takmer v pôvodnom stave zostalo niekoľko klasických drevených a hlinou olepených sypancov zo začiatku 20. stor.