MAŇA:

Kostol Sedembolestnej Panny Márie

Údolie rieky Žitavy lákalo už pravekých ľudí k osídleniu tohto územia. Dokladom toho sú vykopávky z obdobia neolitu, bronzovej a hallštattskej doby. Keltské pohrebisko z 3. – 1. stor. pred n. l. patrí k najväčším náleziskám tohto druhu v strednej Európe. V priebehu storočí sa tu vystriedalo niekoľko predhistorických národov – Skýtov, Keltov, Markománov, Kvádov a iných.

Priamo z Mane zatiaľ nemáme nálezy, ale osídlenie regiónu už v 7. storočí dokladajú odkryté kostrové hroby v susedných obciach Michal nad Žitavou, Kmeťovo a Hul.

Reformovaný kostol

Prvé informácie o osídlení Mane našimi slovanskými predkami sme zaznamenali už v 30. rokoch minulého storočia, keď pri zemných prácach boli nájdené slovanské črepy v priestore severne od obce medzi vtedajšou hradskou a Žitavou. Ich datovanie je, žiaľ, nepresné.

Kollerovský kaštieľ

Jednoznačne je doložený pobyt Slovanov v Mani od 9. storočia, v čase existencie prvého štátneho útvaru Slovanov na území dnešného Slovenska – Veľkej Moravy. Do tejto doby je nálezmi datovaný kostrový hrob, ktorý sa našiel v polohe „Gubov breh”.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia tam pri vyberaní piesku porušili slovanské pohrebisko. Pracovníci Archeologického ústavu SAV z Nitry zachránili len vybavenie jedného hrobu – typickú nádobu a črepy z ďalších nádob, železný nožík. Niet pochýb, že hrob je súčasťou väčšieho slovanského pohrebiska.

Husté osídlenie Požitavia v tejto dobe dokladajú tiež slovanské sídliská a pohrebiská zistené v Kmeťove, Michale nad Žitavou, Mojzesove, Úľanoch nad Žitavou a Huli.