MALÉ KOZMÁLOVCE: 1. 1. 1986 boli Malé Kozmálovce pričlenené k mestu Tlmače a nastal úpadok neperspektívnej a zánikovej obce.

Prvá písomná zmienka o nerozdelenej obci je z roku 1332, keď Andreas de Kozmal pred krajinským sudcom protestuje listinou svätobeňadického konventu, že jeho dvoch sluhov prichádzajúcich zo Sedmohradska v Kocsi oraboval Tomáš Biri a tým spôsobil škodu 25 mariek. Neskôr obec prechádza do majetku hradného panstva Levice. Panstvo bolo v rukách kráľa a spravovali ho kasteláni.

Obec počas svojho historického vývoja patrila viacerým vlastníkom (Ladislav de Sáró, Peter Cseh Lévai, Forgáchovci) a bola okupovaná Turkmi. Turecké hordy Malé Kozmálovce viackrát vyrabovali (napr. roku 1618), lebo ležali na dôležitej ceste banských miest Horného Uhorska a navyše lákadlom boli aj poklady opátstva v Hronskom Svätom Beňadiku. Po dobytí pevnosti Nové Zámky  si obyvatelia obce mohli na kratší čas vydýchnuť. Malé Kozmálovce sa rozvíjali, roku 1700 ich urbárny dôchodok bol vyčíslený na 576 zlatých.

Obec sa roku 1718 dostáva pod správu panstva Paluskovcov, stáva sídlom časti veľkostatku. V porovnaní s predchádzajúcimi vlastníkmi, rodina Paluskovcov prestala podporovať protestantské cirkvi. Preto udalosti náboženskej intolerancie sa priamo dotkli aj obce. Jej koniec znamenal roku 1781,  vydanie Tolerančného patentu cisárom Jozefom II.

Roku 1837 uhorský štatistik Elek Fényes opísal obec nasledovne: „Kozmány (Kis), Kozmalovcze, maďarská dedina na pravom brehu Hrona, na ½ míle od Nového Tekova. Na jeho poliach a urodí dobrá pšenica a raž, má aj vinohrady a dubový les. Zemepánom je gróf Migazzi.“ Udalosti maďarskej revolúcie privítal aj tunajší občan v nádeji, že Maďari si budú riadiť svoje osudy sami.

Do honvédskej armády narukovalo 8 miestnych obyvateľov a boli zaradení do 17. práporu Levice spolu s brancami z Liptovskej, Oravskej, Tekovskej a Zvolenskej župy. Okolie Levíc bolo svedkom rušných udalostí a tak aj cez Malé Kozmálovce sa presúvali maďarskí honvédi či rakúski vojaci. Najväčším výdobytkom krvavo potlačenej revolúcie bol zrušenie poddanstva a občianskej diskriminácie (napr. v Tekovskej župe sa mohli usadzovať aj Židia,  predtým to bolo zakázané). Obec stále nábožensky a politicky patrila k dôležitejšiemu mestečku Nový Tekov.

Roku 1853 obec vo veľkej miere poznačil veľký požiar (zhorelo 32 domov). Neskôr zas obec postihla povodeň, keď sa zrútili 3 domy. Ale prírodných katastrof (hlavne menších bolo omnoho viac).