MAKOV: Z historických prameňov

….v roku 1521 utekali pred Tatármi cez Biele Karpaty maďarské rodiny a zastavili sa pri hrebeni Javorníka, tam kde sa hrebeň na troje delí. A tu zaznelo heslo: „Megalj!“ – čo znamená toľko ako: „Stoj!“ Jedna časť týchto uprchlíkov ostala na tom mieste, ktoré ešte i dnes sa volá „Magali“ a ktorej rodiny potomci ešte i dnes žijú.

Druhé dve rodiny – tiež uprchlíkov – šľachtického pôvodu „Pápay“ a „Lábay“ sa usadili: jedna – Papajovci – pod hrebeňom ku Kysučnému, druhá – Labajovci – pod hrebeňom ku Semetešu siahajúcemu u vody „Čierna“.

Tieto dve šľachtické rodiny dorazili s celým dvorom: so služobníctvom, zamestnancami a tiež so zbrojnošmi. Týchto zbrojnošov usadili oproti smeru, zkadiaľ prišli. To boli „šipostrelci“, maďarski  „jász-ujász“, z čoho dostali meno „Jásovia-Jaši“… Na inom mieste usadili tieto šľachtické rodiny svojich koniarov (kočišov, paholkov), ktorí sa po maďarsky menujú „lovászi“ a tak nájdeme tam ešte i dnes nižných a vyšných „Lovásov“.

Nemôžeme však prednosť dať týmto novým kopaničiarom, žeby oni boli snáď prvší obyvatelia týchto vrchov, lebo vieme, že tu už jestvoval „praotec Slovák“ – „Kysučan“, ale i mimo tohto tu od neurčitej doby jestvovali slovenské rodiny: Trebuli, Jantoši, Beloni, Greguši, Bajcari, Fabšíci, Dudloši, Karafi …..Slovenské rodiny museli byť vtedy v prevahe, lebo by ináč maďarské rodiny neboli mohli tak do rýdzo slovenského živlu vliať.

Začiatkom XV. storočia (podľa pánskeho archívu v Podhradí), boli oddeľované alebo vymerované územia medzi Považím a Kysucou a hrebeňom Javorníka, kde týchto ľudí tam prvý raz našli, pravda už čo čistých Slovákov. Títo nevedeli dať vývod, kedy a odkiaľ tam došli. Styky mali so susednou veľmi starou moravskou obcou „Veľké Karlovice“, kde boli aj krstení a sobášení.

Táto osada bola do tejto doby bezmenná. Názvy mali len jednotlivé dvory – pľace. Obyvatelia ale označovali osadu túto menom „Nová dedina“. Toto pomenovanie však dlho netrvalo a osada dostala meno „Makov“, čo značí „makovec – vrchol“, zato, že títo osadníci bývali na najvyššom vrchole kysuckého územia – teda makovcu…

Zdroj: Pamätná kniha Makov, str. 6 -7. (V článku je použitý autentický pravopis.)