ĽUDOVÍTOVÁ: Pred druhou svetovou vojnou bola obec maďarsky hovoriacou.

Prvá písomná zmienka o pôvodnej obci sa objavila v roku 1358 v písomnosti, ktorá sa nachádza v Biskupskom archíve v Nitre pod signatúrou Capsa III. Uvádza sa v nej, že v lokalite zvanej Layos prope Vichap (v Ľudovítovej pri Výčapoch) sídlia hradní jobagióni.

Ďalšie písomné pamiatky z rokov 1389 a 1404 hovoria o obci Lajosfolua, ktorá v tomto období patrila drobným zemanom. Písomný záznam z roku 1577 dokumentuje, že Lajosfolua je sídlom predialistov (drobných zemanov a uhorských šľachticov, ktorí nemali vlastnú , ale prepožičanú pôdu).

Obec i pôda patrili až do 18. storočia grófovi Nyárkiovi, časť aj grófovi Zayovi a ku koncu 18. storočia rodine Ghylányiových. V latinsky písanom diele Mathiasa Bella z roku 1742 sa hovorí Lajosfalua je sedliacka dedina, ak sa dá dedinou vôbec nazvať. Matej Karabínsky v Zemepisno – historickom lexikóne Uhorska z roku 1786 charakterizuje dedinku takto: Lajosfalua – Lajošov – je maďarská dedina v Nitrianskej župe, Hornoobdokovskom okrese. 

V ročenke z roku 1898 písanej po maďarsky sa dozvedáme, že táto maďarská dedina má 113 obyvateľov rímsko-katolíckeho náboženstva a 4 židov. Pošta a telefónne spojenie je v Koniarovciach, železničná stanica vo Výčapoch – Opatovciach.

V roku 1920 obec niesla názov Lajošová, v roku 1927 Lajšová, od roku 1948 Ľudovítová. V roku 1960 bola Ľudovítová integrovaná do Výčap – Opatoviec, ako časť tejto obce. Až v roku 1994 sa po referende občanov Ľudovítovej na základe Uznesenia vlády SR č. 1011 obec opäť osamostatnila. 

Obec nemala vlastnú školu. Žiaci chodili pešo do Jelšoviec. Prvý dokument o počte žiakov je z roku 1841, kedy z Ľudovítovej chodili do školy iba 3 žiaci, v roku 1854 iba 1, 1855  žiaden, 1856 5 žiakov. V Ľudovítovej bola 23. novembra 1943 zriadená jednotriedna rímsko-katolícka ľudová škola s vyučovacím jazykom slovenským. Vyučovalo sa v jednej miestnosti o rozmeroch 5×5 m. Miestnosť prepožičala majiteľka kaštieľa Sidónia Ghylányiová, materiálne zabezpečovanie mala na starosti obec.

Prvý učieľ i riaditeľ zároveň bol pán Jozef Jurík. Mal 18 žiakov. Imrich Cigáň, Ľudovít Cigáň, Šarlota Budayová, Ondrej Fraňo, Štefan Sabo, Ľudovít Sabo, Štefan Kováč, Monika KOváčová, Etela Kováčová, Katarína Vargová, Mária Boháčiková, Veronika Fraňová, Apolónia Kováčová, František Kováč, Mária Sennešová, Helena Košťálová, Emília Hašanová, Jaroslav Hašana. Po roku 1947 vyučovali na škole Jozef Paučír, František Kusý a Jaroslava Bulíková-Dékaňová ( až do roku 1963, kedy bola škola integrovaná do Výčap-Opatoviec).