LOŽÍN: Obec Ložín leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na Zemplíne.

Prvá písomná zmienka o našej obci pochádza z roku 1227. Týka sa majetkového sporu, ale jednoznačne z nej vyplýva, že nešlo o nové, ale v tom čase už existujúce sídlisko. Názov Ložín pisár zachytil v podobe Lazon, čo sa čítalo ako “Lažon”, na čom sa v neskorších storočiach už menilo len veľmi málo.

V roku 1252 sa spomína ako Lazoni. O skutočnosti, že na území obce sa kedysi nachádzali vlastne dve osady, svedčí okrem iného písomná podoba z roku 1326 – Minor Lazon (z lat. Malý) a podoby z roku 1349 Kys Lazon a Noglazon (z maď.).

Kostol sv. Petra a Pavla zo zač. 14. stor.

Malý a veľký Ložín. Malý Ložín sa už v roku 1590 spomína ako opustená dedina. Odrazom tejto skutočnosti môže byť aj povesť, ktorá hovorí, že miesto na dnešnú obec si obyvatelia vyklčovali uprostred lesa, keď opustili osadu Kameň. Dodnes pripomínajú chotárnym názvom Na Kameňu, severovýchodne od dnešného centra. Bez zaujímavosti nie je v tejto súvislosti – ako akási tradícia – aj označenie miestnej časti – Nový valal.

Obec v 14. stor. patrila niekoľkým zemepánom a často menila majiteľov. V roku 1400 patrila zemianskym rodinám Monakyovcom, v roku 1405 Izépyovcom, Cseleyovcom, v 18. stor. patrila Szirmayovcom, v 19. stor. Andrássyovcom, ktorí tu mali majetky až do roku 1927.

Ak sme sa už dotkli povestí, v ktorých sa vždy skrýva aj zrnko pravdy, treba spomenúť ešte jednu. Podľa nej ľudia zo širokého okolia v dávnych časoch vraj vyhľadávali v našej obci studničku so živou vodou, ktorá liečila očné choroby. Z vďačnosti za vyliečenie do nej hádzali rôzne dary, dokonca aj zlaté. A nikomu, ani pastierovi z osady Kameň, ktorý sa o to pokúšal až dvakrát, sa ich nikdy nepodarilo vyloviť, hoci sa jasne blyšťali na dne. V studničke sa pri každom pokuse zakaždým hrozivo zdvihla hladina, kým sa nastrašený odvážlivec nevzdal. Vraj studnička existovala ešte začiatkom nášho storočia, keď popri nej viedla úzkokoľajka.

Výzva na registráciu chovu v Centrálnom registri hospodárskych zvierat

Vráťme sa však k hodnoverným skutočnostiam. O význame obce v stredoveku svedčí skutočnosť, že tu už pred rokom 1332 existovala fara s vlastným kostolom. Fara tu bola ešte aj v roku 1485, kedy ju spravoval kňaz menom Peter. Pamätníkom týchto čias je starobylý ložínsky rím. kat. kostol, zasvätený kedysi sv. Jánovi krstiteľovi. V časoch reformácie prešiel do rúk protestantov, v roku 1728, po vrátení katolíkom bol zasvätený apoštolom sv. Petrovi a sv. Pavlovi. Kostol bol niekoľkokrát prestavaný.