LOMNIČKA: Farnosť Lomnička

Obec sa prvýkrát spomína roku 1294 pod názvom Parva Lompnicha. Založili ju na základe nemeckého práva Gorgejovci, ktorých poddanskou obcou zostala počas celého obdobia feudalizmu. Stojí tu ranogotický kostol z čias okolo roku 1300 s bohatým umeleckým inventárom.

Niektoré zachované časti patria ešte do románskeho, alebo gotického slohu. Kostol bol však niekoľkokrát stavebne upravovaný a tak interiér kostola stratil pôvodný ráz. Zachovali sa však niektoré fragmenty románskeho i gotického slohu.

V kostole sa nachádzali do roku 1972 aj vzácne drevené gotické plastiky : sv. Katarína, sv. Dorota, sv. Barbora, sv. Margita zo začiatku 15.storočia. Dva gotické reliéfy – klaňanie troch kráľov a obriezka Pána tiež zo začiatku 15.storočia, boli zrenovované reštaurátorkou Máriou Spoločníkovou a od roku 1956 sa nachádzajú v Slovenskej národnej galérii.

V interiéri kostola sa do roku 1972 nachádzala jedna z najkrajších a najstarších národných kultúrnych pamiatok Slovenska – gotická drevená plastika z obdobia okolo r. 1400 až r.1410 Lomnická Madona. V súčasnosti je v kostole len jej kopia. Originál sa nachádza  v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Taktiež sa tu nachádza drevený kríž z dielne Majstra Pavla z Levoče.

O obci

Lomnička leží v severozápadnej časti Levočských vrchov v doline Lomnického potoka. Nadmorská výška v strede obce je 617 m n. m. a v chotári 590 – 880 m n. m. Vrchovinný až hornatinný povrch chotára tvoria pieskovcové súvrstvia flyšu. Je tu minerálny prameň. Značná časť chotára je odlesnená, smrekové lesy sú len na východe. Väčšinou má hnedé lesné pôdy. Obec je doložená z roku1294ako Parva Lompnicha, neskôr ako Kuslomnicha (1329), Miskalomnic (1511), Malá Lomnica, Lomnička (1808); maďarsky Kislomnic; nemecky Kleinlomnitz. Obec založili v 13. storočí Görgeyovci.

Obec zostala ich majetkom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom. Koncom 18. storočia tu bolo plátennícke bielidlo. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov, v roku 1828 mala 161 domov a 1160 obyvateľov. Za I. ČSR boli obyvatelia roľníci a nádenníci. Po oslobodení obyvateľov nemeckej národnosti odsunuli do Nemecka. Obec sa postupne zaľudnila obyvateľmi z okolitých obcí. Časť obyvateľstva pracovala v Štátnych lesoch v Podolínci a vo Svite, časť ako stavební robotníci.

Počet obyvateľov: 3333

Rozloha obce/mesta v ha: 957

Prvá písomná zmienka: 1294