LEŽIACHOV: Kaplnka sv. Jána Krstiteľa

Obec sa spomína od roku 1252 ako terra quinque villarum. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Lesako (1534), Lezechow (1543), Ležechowo (1534), Leziachow (1565), Ležachow (1567), Ležyachow (1604), Ležiachovo (1920); maďarsky Lezsa, Lezsajachó. Dnešné pomenovanie obce Ležiachov je od roku 1927.

Obec Ležiachov sa spomína ako majetok turčianskeho kláštora (ako: terra quinque villaru). Koncom 18. storočia patrila obec Uhorskej kráľovskej komore, v 19. sa stala súčasťou uhorského Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti). Obec bola najskôr osada obohnaná prútenou ohradou (lesou), odtiaľ pravdepodobne pochádza aj jej pomenovanie.

V roku 1715 mala 26 domácností, v roku 1785 mala 37 domov a 311 obyvateľov, v roku 1828 mala 32 domov a 259 obyvateľov. Z 19. storočia sa zachovali murované domy so sedlovou strechou. Hospodárske stavby boli v uzavretých dvoroch, sýpky oproti domu sú vo dvore blokovo uzavretom oblúkovou bránou.

Po roku 1785 v Ležiachove stálo 37 domov a žilo 311 obyvateľov. V roku 1828 už len 32 domov a 259 obyvateľov. Úpadok pokračoval do takej miery, že v rokoch 1970 až 1989 bola obec zaradená do plánovaných zánikových obcí a nemala obecný úrad.

V minulosti sa časť obyvateľov zaoberala pestovaním ľanu, konope, výrobou ľanového oleja, šafraníctvom, podomovým obchodom i remeslami. Doložené je, že v obci bolo až 43 olejkárskych rodín.  Za I. ČSR pracovali v poľnohospodárstve. Družstvo bol založené r. 1952. V obci sa nachádzal obilný mlyn. V roku 1944 podporovali SNP.

Kaplnka sv. Jána Krstiteľa

Kaplnka sv. Jána Krstiteľa – jednoloďová ľudová stavba so segmentovým záverom a drevenou zvonicou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1811-1817. Stavba má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou.