LAZY POD MAKYTOU: V katastrálnom území obce leží prírodná rezervácia Čertov.

Obec sa skladá z častí: Čertov, Dolná Dubková, Horná Dubková, Lamže, Lazy pod Makytou, Makýtka, Mladoňov, Olšová, Pančina, Potok, Rieka, Tisová.

Na území obce ležia osady: Hranica, Ráztoka, Pytlovec, Zabité, Pastorkovce – Skálie, Široké, Šulíkovec, Lieskovec, Javorové, Matuše, Rezákovce, Kršle, Paliesok, Hlboké, Danče, Svečkové a Dlhé.

Evanjelický chrám z r. 1846 (1859) nahradil predchádzajúci tolerančný drevený chrám z roku 1787. Architektúra objektu nesie neogotické prvky, má jednoloďový priestor zaklenutý pruskými klenbami s polkruhovou svätyňou od lode oddelenou víťazným oblúkom. Drevená krstiteľnica z roku1801 sa zachovala s predošlého kostola a tiež dve neskorobarokové sochy Mojžiša a Krista z konca 18 storočia (dnes sú v súkromnej zbierke), najstarší zvon je z roku 1802. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený Pomník padlých Mladoňov.

V obci je katolícky klasicisticky kostol Panny Márie z roku 1801 postavený na mieste staršieho dreveného kostola, opravený v 19. storočí a začiatkom 20. storočia. Po roku 1945 ho vymaľoval kostolný maliar R. O. Dollinger. Zvony z roku 1721 pochádzajú z predošlého dreveného kostola.

V obci sa našiel železný hrot kopije a kamenná sekerka, ktoré sú umiestnené v Považskom múzeu .

Lazovnícky charakter osídlenia územia vytvára predpoklady pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu. Tunajšia krajina je mozaikou lesov, lúk a pastvín s množstvom vzácnych rastlín a živočíchov.

Vzácne sa vyskytuje jazvec obyčajný a mačka divá. Z troch najväčších šeliem na Slovensku sú to rys ostrovid, vlk a medveď hnedý. Hniezdia tu sovy, kuvik, výr skalný, bocian čierny, ďateľ a murárik malý. Vďaka zachovalým prírodným hodnotám bola časť územia obce začlenené do CHKO Kysuce, jej súčasťou je Prírodná rezervácia Čertov.

Obec sa môže popýšiť štyrmi výraznými osobnosťami, ktoré ku koncu devätnásteho a v prvej polovici dvadsiateho storočia čerpali z nej inšpiráciu alebo prichádzali s novými podnetmi, pomocou ktorých sa snažili o jej pozdvihnutie. V samom jadre ich rozličného úsilia môžeme badať spoločný prvok spirituality a hlboký zápal pre veci národné.

Azda medzi najznámejšie postavy patrí Pavol Kokeš Kyčerský (1856-1933), sedliacky básnik, syn evanjelického farára Samuela Kokeša. Kýčerský bol oráč i spevák. Oral, keď bol na to čas, spieval, keď mal na to čas.