KRUPINA: Stredná odborná škola obchodu a služieb


V školskom roku 2018/2019 si naša škola pripomenula 60. výročie svojho vzniku.

Krupina sa z urbanistického hľadiska začala formovať po príchode nemeckých kolonistov od 13. storočia. Stredoveké mesto sa sústredilo okolo románskeho nemeckého Kostola Narodenia Panny Márie a postupne sa vyvinulo hlavné námestie a predmestie. Hlavné, dnes Svätotrojičné štvorcové námestie, vzniklo pomerne rýchlo. Sústreďovali sa tu domy najbohatších krupinských mešťanov, neskôr i radnica a konávali sa tu týždenné trhy a výročné jarmoky. Na predmestí (Malý rínok a priľahlé ulice) sa sústredili domy slovenských obyvateľov mesta. Postupne sa mesto počas 700-ročného vývoja rozrástlo do súčasnej podoby a rozlohy.

V polovici 18. storočia krupinskí mešťania objednali u kremnického sochára Dionýza Ignáca Stanetiho morové súsošie na hlavné námestie – Veľký rínok.

Stredovekú radnicu v roku 1590, počas úradovania richtára Jána Šiferera, nahradila nová. Ešte v 18. storočí písomnosti hovoria o dvoch mestských domoch. V roku 1722 je spomínaný mestský dom pri Dolnej bráne. Koncom 19. storočia boli na budove starého mestského domu spozorované trhliny a privolaná župná komisia skonštatovala nevyhnutnosť radnicu zbúrať a postaviť novú. Podľa projektu J. Cajhána, inšpirovaného barokovou a renesančnou architektúrou, radnicu stavala zvolenská firma Bratia Kondorossy.

Patrí k ďalším významných architektonickým stavbám v meste, postavili ho pre hlavného slúžneho v roku 1906. Táto viacpriestorová, no v pôdoryse jednoduchá stavba, napodobňujúca jednokrídlové kaštiele, je ešte stále zakotvená v romantickej tradícii 19. storočia. Istú lokálnu monumentálnosť dotvára zvýšená strecha zdôrazňujúca hlavný vchod, dnes už bez bosáže. Najozdobnejšou je vstupná časť s prezdobenou strechou s malým okienkom, pričom ďalšie časti strechy boli riešené jednoduchou polvalbou, doplnenou okrúhlymi vikierovými oknami.

Osídlenie okolitých kopcov (lazov) je známe už zo stredoveku. Od 18. storočia sa rozširujú aj ďalšie oblasti s kopaničiarskym osídlením. Proti Turkom sa bojovalo už len na juhu Uhorska. Na predchádzajúce osídlenie nadviazalo laznícke doosídľovanie najmä v 19. a začiatkom 20. storočia. Stavali sa tu najmä dvoj- až trojpriestorové domy s prednou izbou, čiernou kuchyňou a komorou. Hospodárske staviská – maštaľ a pájta (stodola) bývali zakryté spoločnou strechou.
Dodnes existujú lazy a osady v okolí Krupiny: Biely kameň, Briač, Červená hora, Čierne blato, Dolné kopanice, Dorkovička, Drahy, Ďurica, Fickberg, Gubáň, Havran, Horné kopanice, Hozník, Lánička, Líška, Môlkňa, Na Petre, Nová hora, Poloma, Stará hora, Starý háj, Široké lúky, Šváb, Tepličky, Vajsov, Vĺčok…




Súčasťou obranného systému na Slovensku boli tzv. vartovky. Je štvorcového pôdorysu s kamennými konzolami a drevenou ochodzou, vysoká približne 13 m. Krupinská strážna veža bola postavená okolo roku 1564. Hlavnou úlohou bolo spolu s ďalšími vartovkami na okolí (pri hrade Čabraď, na Sitne, pri Banskej Štiavnici, Zvolene, Banskej Bystrici, Ľubietovej a i.) informovať o blížiacom sa nebezpečenstve. V tom čase informovala o blížiacich sa Turkoch, alebo povstaleckých alebo cisárskych vojskách. Vartovka prestala plniť úlohu začiatkom 18. storočia, postupne pustla. Podarilo sa ju obnoviť až v druhej polovici 20. storočia. Dnes slúži ako rozhľadňa na široké okolie Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Z Vartovky je krásny výhľad na mesto, Štiavnické vrchy, Krupinskú planinu a čiastočne možno pozorovať okolité lazy a neďaleký Bzovícky zámok.

Slovak










