KRÁSNO: Lokalita je významným archeologickým náleziskom.
Na základe starobylého názvu obce, ktorý označoval staré slovanské kultové miesta, možno usudzovať, že táto lokalita bola osídlená našimi predkami už v 6. storočí po Kristovi. V 11. storočí bol na spomínanom kultovom mieste nad dedinou postavený kresťanský chrám zasvätený Povýšeniu Svätého kríža, ktorý slúžil ako farský kostol aj pre blízke Nedanovce a Turčianky. Krásno pôvodne patrilo príslušníkom blatnicko-novosadskej vetvy veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov.
Po vymretí tejto vetvy rodu v roku 1185 sa majiteľmi dediny stali spríbuznené rody, z ktorých najväčší podiel pripadol Michalovi, synovi Michala z Krásna. Po jeho smrti kráľ Ľudovít I. daroval v roku 1346 jeho majetky (Krásno a Nedanovce) Tomášovi Rufusovi zo Stráží, predkovi Aponiovcov. Príbuzní nebohého Michala proti tomu v roku 1346 protestovali a dosiahli, že Krásno im kráľ vrátil a Tomáš Rufus sa stal trvalým majiteľom susedných Nedanoviec.
Vďaka deľbe Krásna z roku 1396 vieme, že v dedine v tom čase stálo 12 sedliackych usadlostí, jedna šľachtická kúria a kamenný kostol. Pôvodným majiteľom patrilo Krásno až do začiatku 16. storočia. V roku 1510 ho získal do zálohu Vavrinec Salcer zo Záblatia a jeho deti. Pôvodní majitelia nedokázali dlžnú sumu vrátiť a tak Krásno pripojili Salcerovci k hradnému panstvu Hrušov. V 16. storočí patrilo Krásno k stredne veľkým dedinám s 20 obývanými domami.
Po vymretí Salcerovcov sa v držbe vystriedali šľachtické rody Tapolčániovcov, Keglevičovcov a Koháriovcov. Aj v neskoršom období bola dedina rozdelená medzi viacerých šľachtických vlastníkov. V druhej polovici 18. storočia sa ako zemepáni obce uvádzajú Bošániovci, Kvašajovci, Husárovci a Huňadyovci. Okrem poľnohospodárstva sa obyvatelia zaoberali aj dedinským remeslom. Nesporne historický cenný románsky farský kostol Povýšenia Svätého kríža „na Chríbe“ koncom 18. storočia zbúrali a postavili nový kostol priamo v intraviláne dediny. Vďaka viacročnému archeologickému výskumu, boli preskúmané nielen základy starého kostola, ale aj rozsiahly prikostolný cintorín.
