KOSTOLIŠTE: Obec Kostolište, ležiace 1km západne od Malaciek, sa nachádza v strede Záhorskej nížiny.

Záhorská nížina -oblasť pozdĺž rieky Moravy bola častým miestom prechodu alebo stretu vojsk, tiahnucich od severu na juh alebo do Uhorska. Tatári prišli na Slovensko z dvoch smerov . Prvý cez východoslovenské priesmyky v roku 1421 a druhý – veľké zoskupenie vojsk Tatárov tiahlo cez Poľsko, Sliezsko a Moravu na územie západného Slovenska. Tatári mali silné a disciplinované vojsko. Boli vyzbrojení kopijami a lukmi. Ovládali veľkú časť Ázie a v roku 1233 až k Azovskému moru a do strednej Európy.

Roku 1241 sa Tatári vydali cez Poľsko na západ, porazili Poľsko, nemecké vojská a cez Moravu prešli na Slovensko a ďalej do Uhorska. Dobyté územia pustošili, obyvateľstvo vyvražďovali. Uhorská armáda bola proti Tatárom slabá. Uhorsko bolo hospodársky aj vojensky oslabené. Pred Tatármi utekal ľud do hustých lesov. Tatári zničili väčšinu dedín na Záhorí .Kocom januára 1242 sa obe tatárske vojská stretli pri Ostrihome (Dunaj bol zamrznutý). V polovici leta 1242 prišla správa, že Veľký chán Ogotaj zomrel, preto sa velitel tatárských vojsk Batu aj s vojskom ponáhľal domov, aby si zaistil nástupníctvo na trón.

Tatári boli na Slovensku vyše roka. Stihli povraždiť veľa obyvateľstva, zničiť obydlia, vyľudniť obývané usadlosti, polia sa neobrábali. Na opustené územia uhorský panovníci sťahovali Nemcov. Po ich príchode sa začali namiesto románskych kostolov stavať gotické. Po krátkom zotavení obyvateľov Záhoria dochádza k ďalším bojom medzi uhorským a českým kráľom. Po vymretí Babenbergovcov , panovníckeho rodu v rakúských krajinách, tieto získal sobášom český kráľ Přemysl Otakar II. Na časť alpských krajín si však robil nárok aj uhorský kráľ Béla IV. Roku 1260 v bitke pri Kressenburgne, neďaleko sútoku Moravy a Dunaja bolo uhorské vojsko zahnané na útek. Uhorský kráľ uznal právo Přemyslovcov na alpské krajiny. Přemysl

Otakar II zorganizoval ďalšie prekvapujúce výpravy a v roku 1271 sa zmocnil Bratislavy a Záhoria.V Bratislave poveril správou hradu rytiera Egida, ktorý však prešiel na stranu Ladislava IV Kumánskeho. Tento skutok vyprovokoval Přemysla Otakara II. k ďalšiemu vpádu s 60 000 vojskom, ktoré tiahlo Záhorím k Stupave. Stupava bola strážnym miestom od hraníc Moravy po južnú časť rieky Morava. Stupava i Bratislava padli do rúk Přemysla Otakara II. Vojny medzi uhorskom a českým kráľom pokračovali. Ďalšiu bitku na Moravskom poli (údolie rieky Moravy) Přemysl Otakar II. prehral a v boji zahynul (1278). Víťazom sa stal Rudolf Habsburský. Spomenutý kráľ Přemysl Otakar II. sa zle zapísal do dejín Slovenska, pretože zničil všetky cenné historické pamiatky a písomnosti v archívoch v Bratislave a v Nitre. Na Slovensku ho nazývali kráľ železný (kvôli častým bojom), v čechách kráľ zlatý.

Ďalšie vojenské udalosti postihli obyvateľov Kostolišťa počas husitských nájazdov na Slovensko v rokoch 1428-1433 . Na ne naviazalo drancovanie bratríckých vojsk v 50-tych a v 60- tych rokoch 15.storočia.

Turecké vojny neboli nepretržité, striedali sa s obdobiami mieru. V čase mieru medzi Turkami a uhorskými voskami jednotlivé turecké skupiny podnikali spolu so zbytkami tatárských vojsk lúpežné prepady hlboko na územie Slovenska. Pri vpádoch sa Turci spájali s veliteľmi stavovských povstaní a spolu sledovali rovnaký cieľ-bojovať proti cisárovi vo Viedni. Cisárské vojská stavovské povstania potlačili. Po porážke vojsk Tőkoly a František Rákoczi ušli do Turecka, kde ich paša zobral pod svoju ochranu. Zosadenie uhorskej šľachty malo pre Habsburgovcov veľký význam. Na rakúsko-uhorský trón nastúpila Maria Terézia (1740-1780). Nastala doba rozmachu remesiel poľnohospodárstva a obchodu.

V roku 1809 tiahlo cez Malacky napoleonské vojsko. Vojsko sa ubytovalo po súkromných domoch, generalita bývala v kaštiely. Kláštoru sa vyhli, zastrašila ich vraj chudoba, disciplína a klauzúra (prísny režim, cudzím vstup zakázaný). Časť Napoleonovho vojska časť Napoleonovho vojska tiahlo aj západnou časťou Záhoria od roku 1805. Po bitke troch cisárov pri Slavkove roku1809 ,tiahli vojska aj cez Malacky.

Roku 1866 bola tuhá a dlhá zima, po nej nasledovala invázia Prusov. Asi 16 000 Prusov tiahlo do Malaciek ale toho istého dňa tiahli ďalej na Bratislavu, kde sa 22.7. odohrala krvavá bitka. Prusi si nárokovali na Viedeň. V nasledujúcom roku prišlo k vyrovnaniu medzi Rakúskom a Maďarskom. Začalo utrpenie Slovákov, vysoké daňe, silná maďarizácia.

Po uzavretí prímeria sa vrátili Prusi i so zajatcami a ranenými do Malaciek. V kláštore zriadili nemocnicu, a na dvore kláštora vojenský tábor. Medzi vojskom sa rozšíril týfus a cholera. Nákaza prešla aj na obyvatelstvo. Po odchode Prusov vo filiálke v Kostolišti napočítali 160 obetí cholery.

Ďalšie veľké zmeny nastaly po definitívnom rozpade Rakúsko-Uhorska v októbri 1918. Vznikla prvá Československá republika. V 1.svetovej vojne na talianskom a ruskom fronte padlo asi 6 občanov Kostolišta.

Počas 2.svetovej vojny občania našej obce zvlášť netrpeli vojnovými udalosťami. Pri prechode frontu sa 5.4 1945 v našej obci stretli sovietske a nemecké vojská. Padlo tu 8 sovietskych a 9 nemeckých vojakov. Hoci boj trval od skorého rána dopoludnia , z našich občanov nikto nezahynul. Väčšie škody boli na hospodárských budovách a stodolách, pretože nemecká armáda podpálila asi 80 stodôl a ustupovala za dymovou clonou. Delostrelecké granáty značne poškodili kostol, najmä veža a strecha utrpeli ostreľovaním nemeckej armády sovietskou armádou. Na obnovu poškodených domov a hospodárských budov poskytol pomoc Obecný úrad.

Predaj rýb

Oznamujeme že od 15.12. do 23.12.2025 sa uskutoční vianočný predaj rýb na jakubovských rybníkoch. V ponuke je kapor, amur, sumec a šťuka. Sú to kvalitné domáce ryby z miestneho chovu s dlhoročnou tradíciou.