KOSIHOVCE: Prvý súkromný obchod – pohostinstvo mal Schwarz okolo 18. storočia. Okolo 19. storočia potom mal Weis obchod, kde sa predávali aj potraviny ako soľ, ocot, cukor… Ďalším obchodníkom bol Kón, ktorý už okrem potravín predával aj textil. Obchodovali ešte Klein, Kríž, Ventúra, ale to čo predávali nebolo uvedené.

Obec Kosihovce sa spomína od roku 1135 pod názvom Kukezu, v roku 1295 dostala meno Kezev, neskoršie meno Kezw a to v roku 1353, roku 1448 Keszihocz, v roku 1484 Kesziholcz, neskoršie Kezyhowcz, v roku 1773 Keszihovce a v roku 1920 dostala terajšie meno Kosihovce, po maďarsky Dacsókeszi.

Táto obec patrila rodine Dacsóvcom, ktorá pochádza z rodu Dobók, ich predok bol Dacsó Demeter z roku 1280, z jeho synov Ondreja, Dacsóho a Lóránta (1337-1353) sa rod rozšíril. Synovia Demetera v roku 1337 dostali južnú časť terajších Neniniec, Plachtiniec a Dacsov Lomu. Dacsó a Lóránt v roku 1353 dostali a zároveň sa stali zálohovanými vlastníkmi terajších Kamenných Kosíh. Rod Dacsó sa rozšíril o synov Mikuláša, Jána a Štefana.

Štefanov syn Pavel sa potom stal vlastníkom Kosihoviec. Podľa neho obec dostala meno Dacsókeszi v XIX. storočí. Jeho celé meno bolo: Keszihóci – Dacsó – Lami – Dacsó Pál. Umrel v roku 1890. V 19.storočí po ich vymretí patrila obec Benickovcom, neskoršie Palástiovcoma a Hellovcom. Uvedený veľkostatkári dali obrábať majetok nájomníkom. Nájomníci boli: Ágoston a Jambor.

Hellovi nájomníci boli Staus Zorád, Lenger Lubke Gustáv a Grone Eugen, ktorému patrila obec až do vzniku JRD. Roku 1910 veľkostatkár Hell doviedol prvého cigáňa do dediny, ktorý sa volal Jankeľ Ján. Tento robil kováčske práce, napr. reťaze. V roku 1715 mala obec kurín, mlyn a 13 domácností. V roku 1720 mala 22 domácností, v roku 1828 už 124 domov a 743 obyvateľov.

Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovali najmä obilniny, zemiaky, kukuricu, zeleninu a zaoberali sa vinohradníctvom. V roku 1535 bol v obci postavený rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v rannorenesančnom štýle. Upravený bol v roku 1827, ďalšia úprava bola v roku 1961. Z 18. storočia tu bol aj kaštieľ Dacsó, postavený v neskorobarokovom štýle. Upravený bol v druhej polovici 19. storočia, neskôr zbúraný pre stavbu terajšej bytovky.

Okrem rímskokatolíckeho kostola tu je aj evanjelický, neoklasický z roku 1874. Spočiatku slúžil ako modlitebňa, až v roku 1930 sa postavila veža a dostala táto modlitebňa podobu kostola. Obec v roku 1869 mala 651 obyvateľov. Okolo roku 1872 – 1875 pustošila v dedine cholera, ktorá pomerne zriedila obyvateľstvo. Vidíme to aj v tom, že v roku 1880 mala dedina už len 591 obyvateľov. O desať rokov neskôr už mala 604 a v roku 1900 už 647 obyvateľov. V hornom konci obce bol aj mlyn, ktorého majiteľ bol Hell, ale len do roku 1917. Neskoršie ho dal do používania Jánovi Képešovi. Tento v roku 1920 postavil nový mlyn, ktorý bol poháňaný parou.