KOLÁROVO: Sútok Malého Dunaja a Váhu


Pevnosť bola postavená na mieste hradu kráľovnej Márie a popri obrovských pevnostiach v Nových Zámkoch a Komárne v dejinách vždy hrala menšiu úlohu. Viackrát bola podľa požiadaviek doby opravovaná a modernizovaná. Na začiatku tureckej okupácii bol r. 1527 tunajším kapitánom Gregor Martonosi Pesthényi, kvôli približujúcej sa armáde Jána Zápol’ského, podporovanou Turkami, bola pevnosť urýchlene opravená. V tomto roku Zápol’ského veliteľ, Gašpar Ráskay pritiahol do Guty a po dvoch silných útokoch pevnosť dobyl. Pevnosť sa však onedlho opäť ocitla v rukách cisárskeho rakúskeho vojska.

V rokoch 1584-1594 za pomoci talianskych vojenských inžinierov bola pevnosť zosilnená. V čase, keď Gabriel Bethlen dobýjal pevnosť Komárno, tunajší valónski a francúzski vojaci utiekli. V obave pred novými tureckými útokmi bola pevnosť v rokoch 1662-1664 opäť modernizovaná. Vo vnútri pevnosti stáli kamenné ubytovacie budovy, a kamenné sklady na pušný prach a zbrane. V týchto rokoch sa za múrmi pevnosti zdržiavalo 130 žoldnierov pod velením Mateja Frühwirtha.

Gróf Quido Stahrenberg v časoch Rákócziho povstania na jar r. 1707 za pomoci vojenského inžiniera Fischera vykonal opevňovacie práce v hodnote 6090 forintov.

Kurucký generál Ján Bottyán sa štyrikrát zdržiaval neďaleko mesta. 12. 7. 1708 za pomoci ťažkého delostrelectva dobyl pevnosť a zajal tunajších žoldnierov. Po boji bola pevnosť zničená a kuruci odtiaľ’ odtiahli so slovami: “Odteraz nech je obydlím žiab”. Neskôr bola síce pevnosť opravená, ale hanlivé meno Békavár (Žabí hrad) jej ostalo. Generál Heister v nej umiestnil Dánsku posádku.

V mieruôsmych rokoch pevnosť už nemala žiaden význam, iba vojsko generála Görgeyho si pri nej odpočinulo po prehratej bitke.


Slovak










