KLOKOČOV: MIKULÁŠ PRIŠIEL DO KLOKOČOVA

Prvý január 1993 sa stal pre obyvateľov Klokočova výrazným historickým medzníkom. Vznik samostatnej SR dosť ťažko dopadol na plecia obyvateľov, pretože obec hraničí s územím ČR. Ľudia si dlho nemohli zvyknúť na pasovú políciu a colníkov, ktorí zabezpečovali úlohy súvisiace so vznikom samostatnej SR. Provizórne colné objekty stáli v blízkosti križovatky ciest na Hlavice a do Frýdku-Místku. V roku 1994 sa presťahovali do spoločného objektu na Konečnej. V tomto roku bola prestavbou ZŠ vo Vrchpredmieri utvorené sídlo pohraničnej polície a vznikli tu aj vojenské kasárne.

Priatelia, piatkový večer 5. decembra priniesol do našej obce tú pravú vianočnú atmosféru. Ďakujem našim úžasným deťom za krásne vystúpenia, ktoré rozžiarili nielen stromček, ale aj naše srdcia.

Medzi najstaršie osady horných Kysúc patrí Turzovka /1598/, ktorej súčasťou bol aj Klokočov /v minulom období/. Začiatkom 50-tych rokov 20. storočia to bola najväčšia obec vo vtedajšej Československej republike. Vzhľadom k tomu bola Turzovka rozdelená vyhláškou Povereníctva vnútra z 10.05.1954 číslo 118/1954 Ur. Na 4 samostatné celky s účinnosťou od 15.05.1954. Jednou zo samostatných obcí, po rozdelení Turzovky, sa stal aj Klokočov

V prvých komunálnych voľbách, ktoré sa konali 16.05.1954, si občania Klokočova zvolili svojich prvých funkcionárov MNV. Prvým predsedom MNV v Klokočove sa stal Jozef Kubošek, za námestníka predsedu /podpredsedu/ bol zvolený Pavol Koiš a tajomníkom sa stal Jozef Stopka. Novozvolené vedenie obce ostalo však ešte v Turzovke, pretože v novovzniknutej obci neexistovala vhodná budova. Po mesiaci sa úrad MNV presťahoval do Klokočova a prvou „úradovňou“ MNV sa stal dom Emílie Korčekovej.

Autobusová doprava bola už zavedená a ďalej sa rozširovala do všetkých častí obce. Podobne tomu bolo aj s telefónnymi linkami, ktoré fungovali od roku 1952. Elektrifikácia obce začala v novembri 1957, kedy Energetické rozvodové závody Žilina začali vyhotovovať projekty. Rozsiahlejšia výstavba obce sa započala po roku 1956. Prvou v poradí bola budova požiarnej zbrojnice, do ktorej bol umiestený aj úrad MNV, poštový úrad, knižnica, sála pre spoločensko-kultúrne podujatia a predajňa mäsa. Najmä vďaka občanom bola budova daná do užívania v roku 1958. Z ďalších obecných aktivít to boli najmä výstavba a oprava ciest do osád, skládka pre umelé hnojivá, lávky, mostíky, vodovody. Veľká rozloha katastra obce i jeho členitosť si vyžadovala vysoké vklady do jej budovania a celkového rozvoja. Hlavný dôraz sa kládol na výstavbu objektov infraštruktúry /obchody, pohostinstvá, školy/.

Z ostatných akcií to bol predovšetkým televízny vykrývač na Javorovej /r. 1975/, futbalové ihrisko, lyžiarsky vlek na Hlaviciach /výstavba 1986/, cesty a priepusty. Práce na dopravných komunikáciách boli vzhľadom na časté „záplavy“ dažďov najčastejšou úlohou pre ďalšie vedenie obce – predsedov MNV Františka Hroša /funkčné obdobie od 01.03.1969 – 10.02.1985/ a Františka Hutyru /funkčné obdobie 11.02.1985 – 31.12.2002/, tajomníkov Mateja Šamaja a Františka Jančíka.

V roku 1973 bola prestavbou domu Cisárikovcov z Turzovky vybudovaná prevádzka VDI Okrasa. Hlavnou náplňou závodu bolo šitie uterákov, utierok, stolových prestieracích súprav či plážových ležadiel a zhotovovanie obalového materiálu. Výrobné družstvo invalidov /VDI/ Okrasa ukončila prevádzku v 90-tych rokoch 20. storočia.

Školy v obci dodnes zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Do roku 1980 bola v prevádzke budova školy na Hrubom Buku, ktorú postavili pred prvou svetovou vojnou. Na základe Rozhodnutia vydaného ONV odborom školstva Čadca, pre nízky stav žiakov, sa integrovala do škôl na Hlaviciach a Olešnej-Polgrúni. Podobný osud integrácie stretol i školy v časti Rybáre a Riečky. ZŠ Rybáre bola zrušená v roku 1980. Škola v Riečkach, ktorej nový objekt dali do užívania spolu s bytovkou pre učiteľov v roku 1970, bola tiež z dôvodu malého počtu žiakov v roku 1983 zrušená. Niekoľko rokov potom slúžila ako materská škola. Medzi školskými úradmi zabudnuté a v 80-tych rokoch integráciou rušené školy patrila i tá vo Vrchpredmieri. V roku 1961 sa tam začala stavať dvojtriedka s bytmi. Dokončená a daná do užívania bola až v roku 1971. Drevená škola v Kornici, postavená ešte za čias „Veľkej Turzovky“, bola tak isto neskôr zrušená. Z osadových škôl v obci „prežila“ len škola na Hlaviciach, ktorá sa v roku 1981 presťahovala do novej budovy. Materská škola bola zriadená najskôr v Základnej škole Klokočov a neskôr sa premiestnila do rekonštruovanej budovy malotriedky na Hlaviciach. Škola v Klíne bola spočiatku tiež umiestňovaná v súkromných domoch. S výstavbou nového komplexu sa začalo až v roku 1961 v Klokočove – ústredí. Základná deväťročná škola /ZDŠ/ v Klokočove bola daná do užívania v roku 1963. 20.12.1964 ukončili výstavbu telocvične a bytovky. Druhú šesťbytovú jednotku pre učiteľov ZDŠ ukončili v roku 1971. Stabilné ubytovanie v školských bytovkách prispelo k tomu, aby pedagógovia z obce neodchádzali za lepšími životnými podmienkami.

Ústav národného zdravia bol otvorený 01.10.1958 v odkúpenom dome Emílie Korčekovej. Prvým lekárom sa stal MUDr. Vladimír Čečer so zdravotnou sestrou Darinou – svojou manželkou. Práca obvodných lekárov a celého zdravotného personálu výrazne prispela k celkovému zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľov obce.

Pretože obyvatelia Klokočova mali najbližší kostol až v Turzovke, rozhodol sa v roku 1917 turzovský farár Ignác Diera v Turzovke-Klíne /dnešný Klokočov/ postaviť kostol a farskú budovu. Slávnostná posviacka nového kostola a fary sa konala 21.10.1928, ktorú vykonal nitriansky sídelný biskup Dr. Karol Kmeťko. Kostol bol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. V roku 1936 bola na cintoríne postavená márnica.