KEŤ: Podľa ostrihomských cirkevných súpisov z roku 1700 bola väčšina rodín protestanská aj napriek veľkému prenasledovaniu

Prvé písomné pamiatky o obci pochádzajú z roku 1295 a môžeme ich nájsť v archíve Ostrihomského arcibiskupstva. V nich sa spomína aj rabovanie bratov Kazmerovcov v obci Kegyd. A pretože bola obec schopná zaplatiť pomerne dosť vysoké výkupné, môžeme usúdiť, že v 13. storočí tu bolo rozkvitajúce sa osídľovanie.

V Keti už v tomto čase stál kostol, ktorého patrónkou bola sv. Margita. V nasledujúcom storočí mala dedina vlastného kňaza, farnosť a k farnosti patrila aj škola. Toto všetko je zaznamenané v cirkevnej zápisnici. V 14. storočí obec i okolie boli majetkom Divékiovcov. Listina, ktorá pochádza z roku 1308 spomína, že bratia z rodu Divékiovcov, svoj majetok predali Mikulášovi Szölösimu.

Z historických dokumentov sa dozvedáme, že v roku 1420 je majiteľom obce ostrihomské biskupstvo. Aj daňový súpis z roku 1532 spomína dedinu v správe ostrihomského biskupstva. V 16. storočí, v období tureckých nájazdov si obec veľa vytrpela. V roku 1543 Turci obsadili Ostrihom a ich vojská postúpili aj na Keťské územie. Obec bola vyrabovaná a zničená. Prisťahovalci ju opäť vybudovali a nový nájazd roku 1599 spôsobil ďalšiu katastrofu.

Obyvatelia, ktorí unikli smrti, dedinu vybudovali na novom mieste pozdĺž potoka bližšie smerom k dedine Kuraľany. V rokoch 1617 – 1622 keťskí obyvatelia spolu s obyvateľmi okolitých dedín sa zúčastňovali bojov za oslobodenie spod tureckej okupácie. Postupne prichádza do dediny reformátorské hnutie. Nový náboženský smer prijíma väčšina keťských obyvateľov.

V tomto ohľade je zaznamenaných nemálo údajov, ako napr. správa z roku 1656, kedy hlavný cirkevný dekan Štefan Zennyei dostal správu od farára Ondreja Egyediho o tom, že reformovaná cirkev má vlastného kalvínskeho kňaza.