JURKOVA VOĽA: Obec bola v rokoch 1713 – 14 úplne opustená.

Obec založili v rokoch 1573 – 98. Patrila panstvu Makovica. Obec je doložená z roku 1600 ako Vollia Stredni Szuidnicze, neskôr ako Jurkowolia, Jurkowauolya (1618), Jurko Volya (1773), Jurko-Wolya (1786), Jurkowa Wola (1808); maďarsky Jurkovolya, Györgyfölde.

Obec bola v rokoch 1713 – 14 úplne opustená. V roku 1787 mala 40 domov a 262 obyvateľov, v roku 1828 41 domov a 329 obyvateľov. Na prelome rokov 1914 – 15 ju obsadilo ruské vojsko.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Obyvatelia pracovali prevažne v poľnohospodárstve, časť v priemysle na okolí.

Obec bola založená v roku 1573-1593. Naj­staršia správa o nej je v urbariáte makovického panstva z roku 1618, kedy už jestvovala. O samotnom založení obce nikto nič vážnejšie nevie ani nie sú vedené podrobné správy. Koluje, medzi obyvateľmi povesť: V susednej dedine Cernina žil jeden bača, ktorý mal troch synov. Starší už mali svoje domy postavené a pracovali doma na poľnohospodárstve. Najmladší z nich Jurko Šoltys pásol ovce. Jedného dňa zašiel s ovcami do veľmi peknej doliny, ktorá sa mu zapáčila. V duchu si povedal, že v tejto doline by si chcel vystaviť domček a tu bývať. Večer, keď prišiel domov, oznámil to všetko otcovi a ten mu povedal: “Nech bude tvoja vôľa“. Od tých čias miesto, kde Jurko odišiel, nazývali Jurkova Vôľa.

V roku 1618 z 23 sedliackych domácnosti len 2 hospodárili na celých, 3 na polovičných a 18 na štvrtinových, resp. osminových usadlostiach. Želiarskych domácnosti bolo šesť. Päť slúžilo a bývalo u sedliakov, jedna u Šoltýsa. Sídlisko pozostávalo z obydlia Šoltýsa a 23 sedliackych domov. Obec patrila k dedinám s rusínskym obyvateľstvom.

Okolo roku 1618 bola Jurkova Vôľa stredne veľkou obcou s temer výlučne poddanským obyvateľstvom. V údolí miestneho potoka jestvovala v 14.-15. storočí dedina Rusinec. Napokon potok tečúci cez Jurkovu Vôľu a vtekajúci do Ondavy dodnes nazývajú Rusinec. Je zrejme, že názov potoka a polohy Rusinec, je starší ako dedina. Nepochybne je pozostatkom po zaniknutej dedine Rusinec, ktorá od polovice 14. a v 15. storočí jestvovala v údolí potoka. Založili ju nepochybne rusínski usadlíci podľa zákupného práva.

Obec obklopuje viacej chotárov, z ktorých spomíname aspoň: Oráčiny, Kút, Vysokyj bereh. Pila vilšyn, Piperečina, Pid lisom, Vyšnyj Rusinec, Horb, Šyroky luky, Jalyčky, Popivščina, Trkulina studňa, Obič, Za potokom, Leskova jama. Hrady, Pid lazom, Pid salašom, Pid stavkom, Za horbom, Paňska jama, Verchovina, Putyska, Ponad dilnycu, Vyravciv potičok, Putyska, Obšary, Nad verchovinou, Dvacet pruty, Šyroka mlaka, Chomyj laz, Mlačiska, Diľnica a iné. Z uvedeného pomenovania je vidieť, že tunajší obyvatelia si potrpeli na pomenovanie jednotlivých časti chotára.