JASENICA: Ján (János), ďalší z rodu Suňogovcov, v miestnej lokalite na kopci Dielec hľadal uhlie.

Územie Jasenice sa uvádza v rokoch 1246 – 1250 spolu s Bytčou ako majetok bána Fila, ktorý ho dostal od kráľa Bela IV. za zásluhy v boji s Tatármi.

V súpise majetku nitrianskeho biskupstva z roku 1269 na severozápadnom Slovensku (za čias biskupa Vincenta II.) sa spolu s Bytčou a Urbanovom (dnes miestna časť obce Maršová – Rašov) uvádza aj latinský názov „possessionis Jezencha“ (vlastník Jasenice). Išlo pravdepodobne o územie Veľkej Jasenice. V tomto období Jasenica krátky čas patrila aj Matúšovi Čákovi, keď obsadil cirkevné majetky na Považí.

Majetok rodu Suňogovcov

Do majetku nitrianskeho biskupstva však Jasenica patrila až do roku 1394, keď nitriansky biskup Michal II. s podporou nitrianskej kapituly predal Mikulášovi Suňogovi (Szúnyogh, Zvnyvgdictus) z Abova a jeho synom právo richtárstva v dedine Jasenica (villicatum possessionis nostre Yezenche vocate) za 50 mariek. Mikuláš bol ešte v roku 1930 podžupanom Abovskej stolice. Jeho potomkovia sa do trenčianskej oblasti vysťahovali a začali si písať prídomok z Jasenice.

Rozdelenie obce

Chotár vtedajšej Jasenice bol oveľa väčší ako je dnes. Podľa histórie obcí Papradna a Brvnišťa chotár Veľkej Jasenice siahal až do týchto končín. Keď v 14. storočí začala do severnej časti Papradňanskej doliny prúdiť valašská kolonizácia, určovaná feudálnym panstvom Bytča, z pôvodného chotára Veľkej Jasenice sa neskôr v 15. storočí vyčlenil ucelený Papradňanský chotár¹. Potomkovia tejto kolonizácie v 16. storočí založili tiež v pôvodnom chotári Veľkej Jasenice obec Brvnište.²

Pôvodný majetok nitrianskeho biskupstva sa zakrátko rozčlenil na dve obce: Malú Jasenicu a Veľkú Jasenicu. Stalo sa tak pravdepodobne v polovici 16. storočia, keď sa majiteľmi panstva v Bytči stali Thurzovci, ktorí preberali bývalý majetok Nitrianskeho biskupstva. Malá Jasenica prešla pod majetok panstva Bytča (uvádza sa v jeho urbári v roku 1592,1673 a 1721) a Veľká Jasenica pod šľachtický rod Suňogovcov.

Od roku 1536 patrila časť Jasenice aj bratom Jánovi a Rafaeolovi Podmanickým (lúpežní rytieri, potomkovia uhorského šľachtického rodu na Považí), ktorý ju dostali darom od Jána Zápolského.

Ján (János), ďalší z rodu Suňogovcov, v miestnej lokalite na kopci Dielec hľadal uhlie. Trochu ho síce našiel, pokúšal sa ho aj ťažiť, ale bez väčšieho úspechu. Namiesto zisku sa tak dostal do dlžôb a panstvo prešlo do konkurzu, čo trvalo veľmi dlho. Dlžoby sa kopili a z tohto stavu sa nebolo možné dostať. Zadĺžený majetok prešiel do rúk žida Davida Kufflera z Beckova. Ten sa však o továreň nestaral a nechal ju úplne zaniknúť. Kuffler tu okolo roku 1850 založil pálenicu.