ILIJA: Obyvateľstvo stredovekej Ilije sa zaoberalo poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia.

Pre Iliju je dôležitý rok 1266 ako vstup do písaných dejín. V odbornej literatúre sa s kostolom sv. Egídia dlhšie spája rok 1254. Kostol sv. Egídia zohral dôležitú úlohu pri formovaní osady v jeho blízkosti. Do pomenovania stredovekej osady sa prevzalo označenie patrocínia kostola.

V písomných prameňoch nachádzame do roku 1526 Iliju zapisovanú v latinskej forme (Sanctus Egidius), hungarizovanej (Scenthegud, Zenth Egyed), kombinovanej hungaro – slovenskej (Zenthlyen v roku 1496), ale aj v nemeckej ako Gilg, Gilgen. Od čias zmienok o kostole sv. Egídia z roku 1266 až po druhé desaťročie 14. storočia sa o vývoji Ilije vie veľmi málo, región ovládali príslušníci rodiny Hunt – Poznanovcov a ich vetvy.

Pred rokom 1318 bola Ilija v majetku vetvy rodiny Csáky z Plášťoviec. Dedina je uvedená vo forme Scenthegud. V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký rozhodol, že niektoré majetky, medzi nimi aj Iliju (Zentheged) patriace Ölvengovi dostane šarišský komes Konya. Neskôr v roku 1353 Iliju s ďalšími majetkami vlastnila manželka Konyu.

Poznatky o Iliji v ďalších obdobiach sú závislé od zachovanosti historických prameňov. Tie pochádzajú po určitej časovej medzere až z obdobia 15. storočia. Zaznamenávajú však dôležitú skutočnosť v oblasti vlastníckych vzťahov a určujúcu spätosť Ilije až do 16. storočia. Ilija je v týchto obdobiach súčasťou majetkov hradného panstva Litava.

Ako súčasti majetkov hradného panstva Litava – Čabraď sú o Iliji zachované pramene od 2. polovice 15. storočia. Na pomerne dlhšiu dobu od 60. rokov minulého storočia sa majiteľmi panstva stali príslušníci rodiny Horvátovcov zo Seliec. V spore o hraniciach majetkov Damiána Horváta rozhodol rok 1476, keď budínska kapitula vydala dosvedčenie o dohodnutej deľbe majetku hradného panstva Čabraď, ktoré je nepochybne cenným historickým prameňom pre Iliju, ale aj ostatné dediny panstva.