HUL: Až do konca 11.stor. osady v Huli sú v zoznamoch tekovského archidiakonátu uvádzané ako kráľovský majetok v správe tekovského župana.






V súpise osád z r.1302 sa uvádza Malý a Veľký Hul s kostolom. Kostol bol postavený pri kúrii okolo r.1299, pravdepodobne neskororománsky, tzv. pánskeho typu. Po r.1301 bol do r.1317 pánom Hulu Matúš Čák. R.1287 boli v chotári umiestnené vojská Ladislava IV. Za ťaženie nemeckého cisára Henricha. V r.1362 – 64 v chotári táborili vojská Karola Luxemburského.

Na začiatku 15.stor. 20 rokov trval spor zemepanských rodín z Hulu a Úľan o právo rybolovu. R.1465 v chotári táborili husitské vojská. Koncom 15. a začiatkom 16.stor. sa okrem Malého a Veľkého Hulu spomína aj Hully praedium.

Po mieri pri ústí Žitavy r.1606 obec násilím obsadili Turci. V súpise z r.1615 je obec uvádzaná ako podrobená Turkom. V súbornom lénnom deftere ostrihomského sandžaka z r.1631 je obec Hul uvedená výnosom 8.785 akče. Podľa súpisu z r.1634 platila ostrihomským turkom okrem časti úrody 32 florénov dane a cisárovi 8 florénov. Súpis z r.1657 tu uvádza 13 spustnutých usadlostí. Po r.1684 mala obec v úžitku rád paulínov z Mariánskej Čeľade ako majetok Levického hradu.

Slovak










