HUCÍN: Počiatky gemerskej obce Hucín siahajú do stredoveku. Najstaršie písomné zmienky o nej pochádzajú z 13. storočia (1235 – 1243 – 1288).

Za posledné desaťročie sa zmenil aj kultúrny život v obci. Obnovila sa tradícia Mikuláškych večierkov, Dňa matiek alebo aj športových dní, ktoré sa už ôsmy rok organizujú pravidelne v letnom období.

V prvej polovici 14. storočia to už bola rozvinutá obec s farským kostolom. V tej dobe väčšina tunajšej pôdy patrila zemanom Hucínskym (Giczey). Hlavným zamestnaním obyvateľov tak v stredoveku ako aj v novoveku bolo poľnohospodárstvo, ale zaoberali sa aj inými činnosťami, ako napríklad pálením vápna, hrnčiarstvom a výrobou fajok.

História Hucína je úzko spätá s osudom a životom šľachtických rodov zemepánov. Počas niekoľkých storočí existencie obce tri zemianske rodiny mali veľký vplyv na vývoj dediny. Rodina Giczeyovcov už v stredoveku patrila medzi zámožnejšie. László Giczey už v roku 1427 vlastnil 32 domov v Hucíne resp. 16 v Nováčanoch. Šľachtický titul získal v XIV. Storočí v dnešnej Stánksej (pri Tornali). Členovia rodu patrili medzi vplyvné osobnosti Gemerskej župy. Manželka Gábora Giczeyho, Klára Bessenyeiová, je pochovaná v kostole v Hucíne. Kamenný náhrobok je v súčasnosti vbudovaný do steny kostolnej veže. Vzhľadom nato, že rodina Giczeyovcov bola zámožná a mala veľké statky aj inde, pravdepodobne sa málo zdržiavala v Hucíne.

Czékusovci sú podľa rodinnej tradície pôvodom kuni. Za ich rodisko bola považovaná Kunová Teplica, kde už v XVI. Storočí prekvitala. Hucínska vetva rodiny bola založená Miklósom Czékusom, ktorého syn János v roku 1629 získal šľachtický titul. Prepojenie s Hucínom vzniklo manželským zväzkom Mátého Czékusa s Máriou Giczeyovou, čím Czékusovci prišli k veľkým statkom. Na prelome XVIII. – XIX. Storočia sa rodina pustila do výstavby dvoch kaštieľov, ktoré dodnes sú ozdobou dediny.

Fáyovci boli rodina, ktorej rodokmeň sa dá odvodiť až po XII. Storočie. Do Hucína sa dostali koncom XVI. Storočie, keď si István Fáy vzal Boru Giczeyovú za manželku. Viacero osobností z tejto rodiny zohrávalo významnú rolu v histórii gemerskej župy: v rokoch 1871 – 1891 Gustáv bol vicišpánom župy, neskôr aj jeho syn Gyula zastával túto funkciu. Rodinný kaštieľ v súčasnosti slúži ako materská škola aj kultúrny dom.