HRABOVKA: Obec Hrabovka sa rozprestiera na sever od Trenčína v predpolí Bielych Karpát.

Obec Hrabovka sa nachádza v oblasti bohatej na historické udalosti. Túto skutočnosť spôsobila predovšetkým blízkosť k Trenčínu, hlavne k Trenčianskemu hradu, ktorý bol už od ranného stredoveku sídlom župy a jedným z najvýznamnejších centier politického života Uhorska.

Územie na ktorom vznikla Hrabovka patrilo Súčanskému hradu už od počiatku jeho existencie. Hrad Súča a k nemu patriace obce vlastnilo takmer po celý stredovek panstvo Trenčianskeho hradu. Je preto pochopiteľné, že dejiny oboch týchto hradov majú mnoho spoločného.

Prvá písomná zmienka o obci sa objavila v metačnej listine vydanej Nitrianskou kapitulou v roku 1423, v ktorej sa popisujú chotárne hranice obce Zamarovce. Hrabovka sa tu uvádza vo vete, v ktorej sa určuje územie patriace Štefanovi z Verbky: „ Štefanovi a jeho dedičom sa ponecháva do večného užívania lúka Lato-Reth vo veľkosti 10 koscov, ktorá leží pri hraniciach s obcou Hrabovka, patriacou k hradu Súča.“

V roku 1549 daroval Rafael Podmanický Jánovi Hrabovskému (Joannis de Grabow) a jeho bratom Štefanovi a Andrejovi dom a kúriu v Hrabovke, ktorú predtým sám vlastnil.

Druhá polovica 19. storočia znamenala pre Hrabovku, ako aj iné obce v celom Uhorsku prevratné zmeny. Marcovými zákonmi schválenými uhorským snemom r.1848 sa zrušilo poddanstvo a tým zároveň stáročia trvajúce obdobie závislosti väčšiny obyvateľstva od zemepánov.

V rámci tzv. daňového provízia sa vykonávali katastrálne vymeriavania od r.1850 aj v Hrabovke. Konečnou fázou katastrálneho vymeriavania v Hrabovke bolo vyhotovenie katastrálnej mapy v r. 1852. Mapa dokazuje, že stav chotárnych hraníc už vtedy bolo možné považovať za konečný, nezmenil sa vlastne ani do dnešných čias.

Po prvej svetovej vojne Hrabovka aj naďalej zostala v rámci administratívno-správneho usporiadania v Obvodnom notárskom úrade Dolná Súča. Hrabovka patrila medzi menšie obce vtedajšieho Trenčianskeho okresu. V roku 1921 mala 330 obyvateľov a 60 domov.