DRUŽSTEVNÁ PRI HORNÁDE: Svätý Štefan ostal verný až do konca.

Farnosť Kostoľany nad Hornádom, ležiaca v malebnom údolí rieky Hornád, sa pýši bohatou históriou siahajúcou až do stredoveku. Táto oblasť, obklopená obcami Sokoľ, Malá Vieska a Tepličany, je svedkom stáročných udalostí, ktoré formovali jej duchovný a kultúrny charakter.

Asi desať kilometrov severne od Košíc sa nám otvára pohľad na obec ležiacu pri rieke Hornád, nad ktorou sa týči chrám. V jej tesnej blízkosti sú i ďalšie – Družstevná pri Hornáde s dvoma miestnymi časťami Malá Vieska a Tepličany a obec Sokoľ.

Kostol Narodenia Panny Márie v Malej Vieske

Niekedy v priebehu 13. storočia postavili v dominantnej polohe v obci Kostoľany nad Hornádom románsku rotundu. Jej existenciu pri pôvodne stredovekom Kostole sv. Existenciu staršej murovanej stavby na vyvýšenine nad riekou preukázali už prieskum a sondy v rokoch 2015 a 2017. Vtedy bolo objavené murivo datované orientačne do 13. – 14. storočia, v roku 2020 posunuli výskumníci vznik objektu už minimálne do druhej polovici 12. V roku 2021 nastal ďalší posun v datovaní, tento raz predbežne do 13. storočia. Archeologický výskum na jar 2020 odkryl základové murivo rotundy, ako aj viacero stredovekých hrobov z 15. storočia, ktoré rešpektujú jej pôdorys.

Rotunda zanikla niekedy v priebehu 15. Význam objavu tejto rotundy je o to väčší, že v tento typ stavby je v našich najvýchodnejších regiónoch Abov, Zemplín a Šariš pomerne vzácny. V súčasnosti poznáme tento typ stavby len z archeologických výskumov lokality kláštora v Krásnej nad Hornádom a v Michalovciach. Podrobnejšie výsledky výskumu neboli zatiaľ publikované.

Reformácia neobišla ani našu farnosť. Počas reformácie v 16. a v 17. storočí tu pôsobili títo evanjelickí farári: v r. 1560 Jeronym, 1586 – 1591 Peter Lindak, v r. 1595 – 1599 Daniel Fábry, v r. 1620 – 1621 Pavel Wigastius.

Farský kostol sv. Štefana – protomartýra bol nad obcou vystavaný pravdepodobne už v 12. – 13. storočí. Nový rím. kat. kostol bol postavený v roku 1480 mestom Košice v gotickom štýle. V roku 1774 bol úplne prestavaný v rokokovo – klasicistickom štýle. V roku 1891 bol upravený a v roku 1929 obnovený. Z roku 1774 pochádzala vzácna rokokovo – klasicistická kazateľnica, ktorá bola neskôr odstránená. V roku 1950 bol odstránený aj hlavný oltár z roku 1891. Z pôvodného zariadenia kostola sa zachovalo veľmi málo. V roku 1999 bola opravená strecha kostola. V súčasnosti sa upravil vstup do kostola a pripravuje sa rekonštrukcia strechy.

Kostol je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté vysokou českou klenbou, v lodi sú tri polia pruskej klenby. Vonkajšia architektúra sa sústreďuje na štítové priečelie, členené nárožnou a dvoma pilastrami vysokého radu, medzi ktorými je rokokový vstupný portál. Na portáli je letopočet výstavby kostola (AD 1774) a supraporný reliéf s poprsím sv. Štefana – kráľa. Veža má nárožné pilastre a terčíkovú podstrešnú rímsu, na ktorú dopadá baroková baňa so slepou laternou.

Naša farnosť má približne štyritisíc rímskokatolíkov. Pri každom kostole pôsobí ružencové bratstvo.

„Tento čas je skúškou viery,“ hovorí nielen svojim veriacim dekan, farár farnosti Kostoľany nad Hornádom Miroslav Kyšeľa. Oporu však majú v ich patrónovi – svätom Štefanovi, mučeníkovi, ktorý ostal verným až do konca, rovnako i v Panne Márii. K nej sa utiekajú už stáročia.

Aj život kostolianskej farnosti ovplyvnili v nej pôsobiaci kňazi vedení Božími rukami. Spolu s dekanom vyzdvihuje prácu doterajších kňazov. „Medzi najstaršími žijúcimi pamätníkmi rezonuje meno Ernesta Perháča. Ovládal osem cudzích jazykov, ako hudobník vychoval niekoľkých organistov vo farnosti,“ predstavujú kňaza, ktorý priviedol k miništrovaniu mnohých chlapcov, medzi nimi i Vladimíra Franku. Dejiny farnosti pokračujú usmievavým kňazom a dobrým diplomatom Michalom Rimárom, veľkým nadšencom liturgického spevu, ktorý inicioval opravu farského kostola.

Ústrednou sochou hlavného oltára vo farskom kostole je socha ich patróna sv. Štefana prvomučeníka s typickými atribútmi – palmou a knihou. Súčasný farár Miroslav Kyšeľa prišiel do farnosti s veľkými plánmi v júli 2020. Čas bol však už poznačený pandémiou. Prázdnejšie kostoly počas bohoslužieb duchovného otca síce veľmi netešia, hlavu však nevešia. „Pre nás všetkých je tento čas skúškou viery. Nielen v ťažkých časoch sa veriaci utiekajú k svojmu patrónovi – sv. Štefanovi, mučeníkovi. „Ako čítame v Skutkoch apoštolov, sv. Štefan bol vyvolený za diakona. Práve jeho hrdinské svedectvo mučeníctva je pre veriacich dnešnej doby veľkým príkladom vernosti vo viere a láske ku Kristovi,“ vidí v jeho odkaze paralelu so súčasnosťou správca farnosti.

Ako sa dozvedáme od starostu Antona Medveca, kostol, ktorý stojí na výraznej terasovej plošine nad obcou, bol zrejme od počiatku zasvätený sv. „Patrocínium kostola dalo názov aj samotnej obci vo forme Svätý Štefan (Szent István), hoci ľudovo sa obec nazývala Kosceľany, v roku 1555 nachádzame aj zmienku o názve Kosceľanka.“ Terajší chrám z 18. „Starobylosť farnosti nám dokladajú archeologické nálezy, najmä objav pozostatkov základov románskej rotundy s pristavanou apsidou, ktoré sa nachádzajú vedľa súčasného kostola a datujú sa do 12. – 13. „V 18. Dodáva, že „stráži pokoj týchto dedín v údolí Hornádu. Azda sám Boh pri tvorení tohto údolia predurčil tamojší vrch na stavbu svojho príbytku.